Jozef Ďurica – koadjútor

od | aug 18, 2021 | Časopis 5/2021, Osobitný článok, Saleziáni

Autor: Rastislav Behún SDB / Foto: archív SDB

Jozef Ďurica sa vyznačuje predovšetkým tým, že bol prvým slovenským saleziánom koadjútorom (rehoľným bratom).

Narodil sa 7. marca 1880 vo východoslovenskej dedinke v Krivanoch pri Sabinove rodičom Jánovi Ďuricovi (rodákovi z Detvy)a Anne Ďuricovej, rodenej Klubníkovej (rodáčke z Krivian). Jozef mal ešte dvoch starších bratov – Štefana a Jána. Slovenskí saleziáni, ale i miestni príbuzní ho familiárne volali „Joži báči“.

Jozef sa o saleziánoch dozvedel pravdepodobne zo saleziánskeho časopisu Szalézi Értesíto, ktorý bol distribuovaný po celom Uhorsku na farské úrady a do rehoľných domov. Vo svojom bulletine saleziáni oznamovali, že prijmú chlapcov na štúdiá aj v pokročilejšom veku, predovšetkým tých, ktorí sa túžia zasvätiť Bohu v rehoľnom a kňazskom stave. Po tomto ozname prišlo z celého Uhorska toľko žiadostí o prijatie, že hlavní predstavení Saleziánskej spoločnosti zriadili v roku 1901 pre všetky národnosti Uhorska osobitný Uhorský saleziánsky ústav svätého Štefana v obci Cavaglia neďaleko Turína. A tak sa aj Jozef Ďurica vybral spoznávať svoje povolanie do ďalekého Talianska. V saleziánskom generálnom archíve sa zachovalo odporúčanie miestneho pána farára Jána Gregu, ktorý 15.apríla1909 opisuje 29-ročného Jozefa ako čnostného farníka, ktorý prijal krst v tejto farnosti a bol vychovávaný nábožnými rodičmi. Práve rodičia mu odovzdali pekný príklad kresťanskej rodiny a výchovy. Ďalej pán farár píše, že Jozef bol predsedom Ružencového spolku a denne sa modlil ruženec v kostole i mimo neho. Túto vlastnosť označil za dobrý základ pre dobrý rehoľný život, a preto ho odporúčal Saleziánskej kongregácii. Po ročnom pobyte v Cavagliu sa Jozef vrátil domov na prázdniny. Opäť sa zachovalo svedectvo spomínaného pána farára Gregu, že Jozef Ďurica sa počas mesiacov august a september v roku 1910 zdržiaval vo svojej rodine a bol dobrým príkladom nábožnosti a čnostného života pre svojich spolufarníkov.

Dňa 3.augusta1911 Jozef napísal žiadosť o vstup do noviciátu. V tejto žiadosti sa dočítame, že vzhľadom na svoj vek sa chcel stať saleziánom koadjútorom a takýmto spôsobom slúžiť Bohu i kongregácii. Kánonický noviciát začal v Lombriascu 11.septembra1911. Magistrom mu bol don Julio Barberis. Po ročnom noviciáte a po dôkladnom zvážení a modlitbe skladal svoje prvé rehoľné sľuby 15.septembra1912 vo Foglizze. Prvý rok pôsobil v Lombriascu a od roku 1913 v Trieste, kde bol aj v roku 1915 povolaný na výkon vojenskej služby. Prepustili ho až po skončení vojny v roku 1918. V roku 1919 odišiel do Maďarska, kde pôsobil najprv v Nyergesújfalu, kde zároveň zložil dňa 31.marca1920 doživotné sľuby. Potom ho predstavení preložili do Esztergomu, kde okrem iného robil aj školníka. V tomto meste ostal do roku 1946. Po návrate na Slovensko bol pridelený do saleziánskeho domu v Šaštíne. O rok neskôr odišiel do Bratislavy na Miletičovu ulicu, kde ho v roku 1950 zastihlo násilné zrušenie Saleziánskej spoločnosti. Internovaný bol do konca svojho života – najskôr v Šaštíne, potom v Podolínci, v Báči, v Zbeče pri Prahe a nakoniec v Rúbani, kde aj zomrel 25.júna1964 vo veku 84 rokov, z toho 52 rokov prežil ako rehoľný brat.

Na sklonku jeho života mu bol nablízku don František Sersen. Počas svojej internácie udržiaval listový kontakt s Imrichom Neštickým a Jurajom Kaščákom, o čom svedčia zachované listy.

Don Fantišek Sersen 3.augusta1964 informoval dona Antala (maďarského provinciála) o smrti Jozefa Ďuricu slovami:

Jeho smrť prišla rýchlo, bez nejakej vážnej choroby, ležania a bez veľkého trápenia. Usnul v Pánovi. Dva dni pred smrťou sa cítil trochu horšie ako zvyčajne, spočiatku ho bolelo v prsiach a nechcel si ísť ani ľahnúť, no po naliehaní poslúchol. Zavolal si svojho spovedníka, s ktorým riešil veci duše, o materiálne záležitosti sa až tak nestaral, lebo nemal nič. Dal mi niekoľko adries, že keď zomrie, aby som dal vedieť.“

Na pohreb prišli aj ľudia z Maďarska. Saleziánov bolo okolo dvadsaťtri a pochovával ho Mons. Malec, riaditeľ biskupskej kancelárie v Rúbani. Keďže salezián profesor Milan Ďurica je jeho blízky príbuzný, po konzultácii s vtedajším provinciálom Karolom Maníkom sa pričinil o uloženie Jozefových telesných pozostatkov do saleziánskej hrobky v Bratislave-Vrakuni, ktorá bola postavená v roku 2005.

Pamätníci saleziáni spomínali, že patril medzi organizátorov miništrantského hnutia, obľuboval liturgiu a mal veľa priateľov a známych, na ktorých pamätal v modlitbe v deň ich sviatku. V roku 1938 pomáhal aj pri organizovaní Svetového eucharistického kongresu, ktorý sa uskutočnil v Budapešti.

Jozef Ďurica v roku 1954 ako 74-ročný,Sečovc

Jozef Ďurica v roku 1954 ako 74-ročný,Sečovc

Text na zadnej strane obrázka pri príležitosti 50. výročia rehoľných sľubov

Text na zadnej strane obrázka pri príležitosti 50. výročia rehoľných sľubov

Hrob Jozefa Ďuricu v Rúbani

Hrob Jozefa Ďuricu v Rúbani

Zdieľať článok

Ángel Fernández Artime

Hlavný predstavený saleziánov a X. nástupca dona Bosca

Zobraziť

Naši partneri

Saleziáni dona Bosca na Slovensku

Vydavateľstvo Don Bosco

Inštitút dcér Márie Pomocnice

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Lorem Ipsum náš nový osobitný článok

Lorem Ipsum is simply dummy text of the printing and typesetting industry orem Ipsum has been the industry’s standard dummy text ever since the 1500s, when an unknown printer took a galley of t

Luník IX v očakávaní príchodu pápeža Františka

Väčšina ľudí na Slovensku už o košickom rómskom sídlisku Luník IX čo-to počula. Správy v médiách sa väčšinou venujú tomuto sídlisku ako problémovému miestu, na ktorom žijú problémoví ľudia. Žiada sa podotknúť, že hoci väčšina ľudí o Luníku IX počula, fyzicky tu nikdy nebola.

Ángel Fernández Artime

Hlavný predstavený saleziánov a X. nástupca dona Bosca

Zobraziť

Naši partneri

Saleziáni dona Bosca na Slovensku

Vydavateľstvo Don Bosco

Inštitút dcér Márie Pomocnice