Don Bosco a anjeli

od | máj 12, 2024 | Osobitný článok

 

Autor: B. F.

Dňa 31. augusta 1844 sa istá bohatá manželka portugalského veľvyslanca v Turíne, ktorá bola dobrou katolíčkou, chcela pred cestou vyspovedať. Zašla teda do kostola svätého Františka z Assisi v centre mesta.

V tom kostole nikoho nepoznala, ale keď zbadala mladého kučeravého kňaza ponoreného do modlitby, veľmi ju to povzbudilo, aby šla na spoveď k nemu. Ako pokánie jej určil darovať malú almužnu ešte v ten istý deň.

„Otče, ja to nemôžem urobiť,“ odpovedala pani.

„Ako? Vy, ktorá ste taká bohatá?“

Pani bola prekvapená, pretože sa s ním nikdy predtým nerozprávala a v to ráno bola oblečená veľmi skromne. Povedala: „Otče, nemôžem vykonať toto pokánie, pretože dnes musím odísť z Turína.“

„Dobre teda, urobte niečo iné. Povedzte trikrát Anjel Boží svojmu anjelovi strážcovi, aby vám pomáhal a ochraňoval vás od všetkého zlého a aby ste sa nebáli toho, čo sa vám dnes stane.“

Kvietky DB 05 2024 02

Na pani tieto slová zapôsobili ešte viac ako predtým. Rada prijala návrh a po návrate domov sa pomodlila so služobníctvom, pričom svoju cestu zverila do rúk anjela strážcu. Spolu s dcérou a slúžkou nastúpili do koča a po dlhom úseku cesty, ktorý šťastne prešli veľkou rýchlosťou, sa kone zrazu splašili a začali divoko cválať. Kočiš vypadol na zem, voz sa prevrátil a pani skončila na zemi. Kone pokračovali v divokom behu. V tej chvíli pani z plného hrdla zakričala modlitbu: Anjel Boží, strážca môj… Kone sa zrazu zastavili a kočiš ich nezranený dobehol. Okolití ľudia pribehli ku koču. Všetci boli pripravení na najhoršie, ale videli, že matka s dcérou samy vstávajú, pokojné, bez jediného škrabanca.

Po návrate do Turína sa pani vybrala k svätému Františkovi z Assisi a dozvedela sa, že mladý kňaz sa volá don Bosco. Chcela sa mu poďakovať. Od tej chvíle sa stala jeho obdivovateľkou a potom horlivou saleziánskou spolupracovníčkou.

Don Bosco mal bezhraničnú náklonnosť k anjelovi strážcovi. Keď raz v nedeľu rozdával mladým malý obrázok s modlitbou k anjelovi strážcovi, povedal im: „Majte úctu k svojmu dobrému anjelovi! Ak sa ocitnete v nejakom vážnom nebezpečenstve na duši alebo na tele, vzývajte ho a uisťujem vás, že vám pomôže alebo vás vyslobodí.“

Počúval ho murársky učeň, ktorý si malý obrázok strčil do vrecka. O niekoľko dní neskôr pracoval na lešení rozostavaného domu. Bol vo výške tretieho poschodia, keď sa plošina, na ktorej stál s dvoma kamarátmi, zrútila s celým nákladom dosiek, kameňov a tehál na ulicu. Mladík si spomenul na slová dona Bosca a zvolal: „Anjel môj, pomôž mi!“

Táto modlitba bola jeho záchranou. Jeho dvaja spoločníci zomreli v nemocnici o niekoľko hodín neskôr, zatiaľ čo on, keď sa k nemu priblížili ľudia v domnení, že je mŕtvy, vstal úplne zdravý bez toho, aby utrpel akékoľvek zranenie, a okamžite sa vrátil do práce. Nasledujúcu nedeľu pri kostole svätého Františka rozprával svojim spoločníkom o tomto zážitku a všetkým opakoval, ako sa splnil prísľub dona Bosca.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Častejšie by mohlo niečo takéto byť

Mladí prichádzali dobre naladení a prinášali dobrú saleziánsku atmosféru, radostnú veselú. To je niečo čo nenaplánuješ, to sa nedá vymyslieť.

Volám sa umelá inteligencia. Zoznámme sa

V poradí štvrtá knižka z tohtoročnej edície Viera do vrecka s názvom Volám sa umelá inteligencia využíva príležitosť povedať o umelej inteligencii to základné, akési curriculum vitae.