Enrico Saiz Aparicio a 62 spoločníkov, mučeníkov

Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Mučeníci z Madridu, Gudalajary a Sandtanderu a skupina zo Sevilly, Rondy, Malagy a Pozoblanca, z ktorých bolo: 22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 klerikov, 3 ašpiranti, 3 saleziáni spolupracovníci a 1 laický spolupracovník boli blahorečení 28. októbra 2007 v Ríme.

Počas španielskej občianskej vojny v rokoch 1936 – 39 boli zabití mnohí kňazi, rehoľníci a laici. Zo saleziánskej rodiny podstúpili mučeníctvo spolu 95 členovia.

Mučeníci z Madridu

47-ročný don Henrich Sáiz Aparicio bol direktorom domu v Carabachele Alto na periférii Madridu, kde mali saleziáni ašpirantát. 20. júla 1936 popoludní milicionári zaútočili na budovu. Direktor zhromaždil chlapcov vo veľkej sále a udelil im požehnanie Panny Márie Pomocnice. Nato sa pobral v ústrety okupantom a pritom mával bielou vreckovkou.

„Ak chcete krv, tu som, ale chlapcom neurobte nič zlé,“ prosil.

Enrique Sáiz Aparicio

Chlapcov poslali do rodín, dona Sáiza a ďalších ôsmich saleziánov prepustili. Aj tu použili podobnú taktiku: najprv ich prepustili a potom po jednom zlikvidovali. Dona Sáiza zastrelili 2. októbra. Istý priateľ sa s ním v deň jeho smrti stretol a dosvedčil: „Rozprávali sme sa, že ho asi milicionári zabijú. Odpovedal mi:

,Čo je krajšie, ako umrieť na Božiu slávu?‘“

Enrique Sáiz Aparicio s kapelou oratória

Salezián laik Giovanni Codera Marqués bol ošetrovateľ. Bol viackrát zatknutý. Posledný raz sa to stalo, keď išiel ošetrovať chorého. Bol popravený spolu so saleziánskym ašpirantom Tomášom Gil de la Cal.

Valentin Gil Arribas

Madridská provincia mala novicov a mladých študentov v Mohernande. 23. júla zložili sľuby a stali sa saleziánmi. Na druhý deň vtrhli do ich domu milicionári, ktorí im rozkázali pochodovať do poľa. Mladého kňaza Andreja Jiméneza Galeru barbarsky zabili už za pochodu, ďalších šesť saleziánov zatvorili do väzenia. Ich 44-ročný direktor don Miguel Lasaga žiadal, aby ich mohol sprevádzať. Istý väzeň svedčil: „Videli sme, ako sa milujú. Väzňom preukazovali aj tie najponižujúcejšie služby.“ 6. decembra 1936 večer podstúpili smrť.

Mučeníci zo Sevilly

 Zo Sevillských mučeníkov stojí za to spomenúť troch laikov – Saleziánov spolupracovníkov z Pozoblancy. Podľa svedectva Ján Canalsa, ako prvého zabili miestneho kňaza dona Antona Rodrígueza Blanca, odchovanca kolégia v Utrére, ktorý doviedol saleziánov do svojej farnosti. Keďže bol horlivým kňazom, prenasledovatelia ho hneď odviedli na cintorín a zastrelili ho, keď chcel objať kríž.

Mučeníci zo Sevilly a Madridu

Pani Terézia Cejudo-Redondová bola veľmi činná v kresťanských organizáciách a angažovala sa v saleziánskej rodine. Keď začala revolúcia, ponúkla svoj život Pánovi ako obetu za víťazstvo pravdy a spravodlivosti. Odviedli ju do väzenia, kde vydávala ozajstné svedectvo viery, veľkodušnosti a odpútania od sveta. Keď sa blížila jej smrť zastrelením, pokojne sa rozlúčila so svojím otcom a s maličkou dcérkou, ktorá sa od nej nechcela odlúčiť. Podstúpila trest smrti, spolu s ďalšími sedemnástich väzňami, ktorých povzbudzovala.

Teresa Cejudo Redondo

Takmer 22-ročný Bartolomej Blanco Márquez mal snúbenicu a práve končil vojenskú službu. Revolúcia ho prekvapila na dovolenke v Pozoblance. Odkedy navštevoval saleziánske oratórium, stal sa z neho angažovaný kresťan. Za mesiac a pol, čo bol vo väzení, sa prejavoval ako opravdivý veriaci a apoštol. Súdili ho v Jaene a popravili. Zanechal akýsi duchovný testament, ktorý sa zachoval dodnes – dva dlhé listy, z ktorých jeden adresoval rodine a druhý snúbenici.

Bartolomé Blanco Márquez