Keď sa vychovávateľ dotýka srdca svojich synov a dcér

od | jún 14, 2024 | Saleziáni, Svet

 

Autor: Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Umenie byť ako don Bosco spočíva v tomto: „Pamätajte, že výchova je vecou srdca a jeho pánom je jedine Boh. Nič nedokážeme, ak nás tomuto umeniu nenaučí Boh a nedá nám do rúk kľúče k srdciam“ (MB XVI, 447).

Milí priatelia, čitatelia mesačníka Bollettino Salesiano a priatelia charizmy dona Bosca. Tento pozdrav vám píšem, povedal by som, takmer v priamom prenose, prv, ako sa toto číslo dostane do tlače.

Hovorím to preto, lebo situácia, o ktorej vám práve idem porozprávať, sa stala len pred štyrmi hodinami.

Len nedávno som prišiel do Lubumbashi. Už desať dní totiž navštevujem významné saleziánske diela, ako je centrum pre vysídlencov a utečencov v Palabeku – dnes sú v oveľa humánnejších podmienkach, ako keď prišli k nám, vďaka Bohu, – a z Ugandy som prešiel do Konžskej demokratickej republiky, do mučeného a ukrižovaného regiónu Goma.

Saleziánske diela sú plné života. Viackrát som povedal, že moje srdce bolo „dotknuté“, teda pohnuté, keď som videl dobro, ktoré sa robí, aj to, že Boh je prítomný i v tej najväčšej chudobe. Ale môjho srdca sa dotkla bolesť a smútok, keď som sa stretol s niektorými z 32 000 ľudí (väčšinou starších ľudí, žien a detí), ktorí sú ubytovaní na pôde saleziánskeho diela Don Bosco-Gangi.

O tom vám však porozprávam nabudúce, pretože najprv to musím nechať spočinúť vo svojom srdci.

Prihovor HP 06 2024 01

„Otecko“ uličníkov z  Gomy

Teraz by som len chcel spomenúť krásnu scénu, ktorej som bol svedkom počas letu do Lubumbashi.

Išlo o nekomerčný let stredne veľkým lietadlom. Ale kapitán bol dôverne známy človek, síce nie mne, ale miestnym saleziánom. Keď som ho v lietadle pozdravil, povedal mi, že odborné vzdelanie získal na našej škole tu v Gome a že tieto roky zmenili jeho život. Dodal ešte inú vec. Mne aj nám všetkým povedal: A toto je ten, čo bol pre nás „oteckom“.

Keď sa v africkej kultúre povie, že niekto je otecko, myslí sa tým čosi nesmierne dôležité. Oteckom nezriedka nie je ten, kto splodil tohto syna alebo dcéru, ale ten, kto sa o neho skutočne postaral, podporoval ho a sprevádzal.

Koho mal na mysli ten kapitán, muž vo veku približne 45 rokov, ktorého počas letu sprevádzal ako druhý pilot už jeho mladý syn? Myslel nášho brata saleziána koadjútora (t. j. nie kňaza, ale zasväteného laika, čo je majstrovské dielo saleziánskej charizmy).

Tento salezián brat Onorato, španielsky misionár, je misionárom v regióne Goma už viac ako 40 rokov. Urobil všetko pre založenie tejto odbornej školy a mnohé iné veci, určite spolu s ďalšími saleziánmi. Spoznal tohto kapitána a niekoľkých jeho priateľov, keď boli ešte len stratenými a vystrašenými chlapcami tejto štvrte (teda medzi stovkami a stovkami chlapcov). Kapitán mi dokonca povedal, že štyria jeho kamaráti, ktorí boli v tých rokoch prakticky na ulici, dokázali vyštudovať mechaniku v dome dona Bosca a dnes sú z nich inžinieri a starajú sa o mechanickú a technickú údržbu malých lietadiel svojej spoločnosti.

Prihovor HP 06 2024 02

Saleziánska „sviatosť“

Keď som počul tohto kapitána, bývalého saleziánskeho chovanca, povedať, že Onorato bol jeho otcom, otcom ich všetkých, hlboko ma to dojalo a hneď som si pomyslel na dona Bosca, ktorého jeho chlapci tiež vnímali ako svojho otca.

V listoch dona Ruu a monsignora Cagliera je don Bosco vždy nazývaný „otecko“. Večer 7. decembra 1887, keď sa zdravotný stav dona Bosca zhoršil, don Rua jednoducho zatelegrafoval monsignorovi Caglierovi: „Otecko je v znepokojivom stave.“ Aj jedna starodávna pieseň sa končila slovami: „Nech žije don Bosco, náš otecko!“

Pomyslel som si, aké je to pravdivé, že výchova je vecou srdca. A utvrdil som sa vo svojom presvedčení, že prítomnosť medzi chlapcami, dievčatami a mladými ľuďmi je pre nás takmer „sviatosťou“, prostredníctvom ktorej sa aj my dostávame k Bohu. Práve preto som počas týchto rokov s takým nadšením a presvedčením hovoril svojim bratom saleziánom a sestrám saleziánkam i saleziánskej rodine o saleziánskej „sviatosti“ prítomnosti.

Viem, že v saleziánskom svete, v našej rodine na celom svete, medzi našimi bratmi a sestrami je mnoho „oteckov“ a mnoho „mamičiek“, ktoré svojou prítomnosťou a láskou, svojím poznaním výchovy zasahujú srdce mladých, ktorí dnes tak veľmi – ba povedal by som, že čoraz viac – potrebujú túto ich prítomnosť, ktorá môže zmeniť život k lepšiemu.

Priateľom saleziánskej charizmy posielam pozdrav z Afriky a zvolávam na nich hojné Pánovo požehnanie.

Boh nech vás všetkých žehná.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, jún 2024)

 

Zdieľať článok

Ángel Fernández Artime

Hlavný predstavený saleziánov a
X. nástupca dona Bosca

Zobraziť

Najčítanejšie za posledný mesiac

Naši partneri

Boletín Salesiano Španielsko

Il Bollettino Salesiano Taliansko

Salesiánský magazín

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Carlo Braga

Carlo sa narodil v roku 1889. Detstvo a ranú pubertu prežil v Tirane, malom talianskom mestečku v Lombardskom kraji. Druhý syn z druhého manželstva stratil svojich blízkych, keď bol ešte dieťa.

Nové podnety od pápeža

„Deti: budúce generácie“. Takýto bol názov stretnutia pápeža s deťmi vo Vatikáne. Bola to akási príprava na Svetové stretnutie detí 25. a 26. mája 2024. Pápež František prišiel za deťmi a tie sa na neho „doslova vrhli“, podávali mu ruky.

Ángel Fernández Artime

Hlavný predstavený saleziánov a
X. nástupca dona Bosca

Zobraziť

Najčítanejšie za posledný mesiac

Naši partneri

Boletín Salesiano Španielsko

Il Bollettino Salesiano Taliansko

Salesiánský magazín