Autor: Komunita SDB Košice-Luník IX / Foto: archív SDB

Väčšina ľudí na Slovensku už o košickom rómskom sídlisku Luník IX čo-to počula. Správy v médiách sa väčšinou venujú tomuto sídlisku ako problémovému miestu, na ktorom žijú problémoví ľudia. Žiada sa podotknúť, že hoci väčšina ľudí o Luníku IX počula, fyzicky tu nikdy nebola.

Čo by videli tí, ktorí by sa odhodlali prísť sem?

Potvrdilo by sa im to, o čom hovoria médiá? V mnohých ohľadoch určite áno. Sídlisko je naozaj plné nešvárov. Je tu veľká chudoba, často doslova až bieda. Mnohí z tých, ktorí sa predčasne stávajú rodičmi, žijú na úkor svojich detí, ktoré sú zanedbané materiálne, citovo, výchovne i duchovne.

Na sídlisku možno vidieť malé fetujúce deti či deti tlačiace vozík smerom von zo sídliska, aby na iných sídliskách našli v kontajneroch niečo, čo síce tam už považujú za odpad, no pre ne to má ešte veľkú cenu. Mnohá ľudia nepracujú, pretože nechcú, iní preto, že vzhľadom na štátnu sociálnu podporu a perspektívu nízkej mzdy sa im to vôbec neoplatí. Iní by aj radi pracovali, ale keďže nemajú žiadne vzdelanie, nevedia sa uplatniť na trhu práce. Mnohí ľudia majú na krku exekúcie.

Prímestský tábor v roku 2021

Na sídlisku je veľa neporiadku, čo sa mení len veľmi pomaly

Práve som však použil slovné spojenie „sa mení“. Lebo aj Luník IX má nádej. A čím menej ju majú jeho obyvatelia, tým viac im ju musí priniesť niekto zvonka.

V roku 2003 prišli na sídlisko dvaja diecézni kňazi. V roku 2008 odovzdali štafetu prvým saleziánom, ktorí tu začali pastoráciu v saleziánskom štýle. Po roku bývania priamo v bytovke sa presťahovali do novovybudovaného saleziánskeho domu uprostred sídliska, ku ktorému v priebehu ďalších dvoch rokov pribudol kostol i saleziánske oratórium. Po trinástich rokoch sú tu už saleziáni etablovaní a majú na sídlisku svoje nezastupiteľné miesto.

Vymenili sa tu medzitým viacerí spolubratia, vystriedali sa už minimálne dve generácie mladých, z ktorých niektorí vďaka pomoci saleziánov dokázali zmeniť svoj život k lepšiemu, našli si svoje miesto v Cirkvi i v spoločnosti, živia sa poctivou prácou a snažia sa čo najlepšie vychovávať svoje deti.

Viacerí z nich našli cestu k osobnému Bohu. Mnohí prekonali predsudky voči „gadžom“ a mnohí ľudia z majority zase prekonali svoje predsudky voči Rómom.

Každý rok prichádzajú na Luník IX animátori a dobrovoľníci z celého Slovenska, aby pomohli organizovať prázdninové podujatia pre miestne deti. Viacerí animátori z blízkeho okolia prichádzajú aj pravidelne počas roka a pomáhajú so stretkami a krúžkami. Mnoho detí už nepovažuje saleziánsky dom za cudzí element na sídlisku, ale za také malé útočisko, kde sa k nim saleziáni a animátori správajú vľúdne, láskavo a srdečne, hoci kladú na deti aj nejaké nároky.

Aanimátori na Luníku IX

Saleziáni teda prinášajú týmto ľuďom nádej

Hoci ešte často nie sú pochopení, čím ďalej tým viac pribúda tých, ktorí si k nim našli cestu či už cez rozhovory na ulici, stretká, doučovanie, mentoring, prípravu na sviatosti, alebo aj prostredníctvom sociálnej pomoci.

Teraz prichádza na Luník IX ten najväčší posol nádeje – pápež František. To, že si vybral práve toto sídlisko a Rómov, môže byť ďalším prelomom aj pre obyvateľov sídliska, pre všetkých Rómov žijúcich na Slovensku, ako aj pre majoritnú spoločnosť.

Každý si môže uvedomiť, čo doteraz nechápal alebo odmietal prijať: že ten druhý je človek ako ja, že je Božie dieťa rovnako ako ja, že ja mám rovnaké povinnosti a on má rovnaké práva ako ja, že ak má mať Slovensko nejakú perspektívu, tak nemôže zabúdať na Rómov, ak majú mať Rómovia nejakú perspektívu, musia prijať pomocnú ruku podávanú zvonka, a že ak má byť Cirkev autentická, nemôže opomínať veľkú časť svojich detí žijúcich na okraji.

Do návštevy Svätého Otca už zostáva len málo času. O to intenzívnejšie sa modlime, aby sa naplnil cieľ jeho cesty na Slovensko, ktorého neoddeliteľnou a stále rastúcou súčasťou sú členovia z rómskeho národa.