Spomienky na rodinu, ktorá venovala svoj dom, aby pomohla pastorácii mladých.

Autor: Andrej Kňaze SDB / Foto: archív

Rodina Sedliačková nám svojím veľkým gestom umožnila pôsobiť medzi mnohými mladými a po dlhé roky vychovávať v štýle dona Bosca. Preto si chceme pripomenúť ich príbeh viery a zároveň im vyjadriť hlbokú vďaku.

Rodičia Klementína a Štefan Sedliačkovci z Bánovej mali tri deti – Štefániu, Milana a Ervína. Prvý syn Milan zomrel v mladom veku v seminári. Aby toho nebolo málo, aj druhý syn utŕžil zranenie na lyžiach, následkom ktorého ho museli operovať. Žiaľ, operácia sa neskončila dobre a Ervín postupne ostal na lôžku. Svoje utrpenie sa rozhodol obetovať za Cirkev, a aj preto začal usilovne pracovať. Vyrábal malé betlehemy, vázy, rôzne rámiky pre obrázky svätcov, zároveň však maľoval aj záložky do kníh a sväté obrazy. Jeho výrobky tešili mnoho ľudí z Bánovej a zo širšieho okolia.

Rodina Sedliačková

Keď sa rodičia pominuli, o ležiaceho Ervína sa starala jeho sestra Štefka. Spoločne bývali v skromných podmienkach v chalúpke bez vodovodu a toalety či ústredného kúrenia, zakúriť si dokázali len v piecke uhlím a drevom. Aj napriek náročným životným osudom to však boli nábožní ľudia. Štefka zvykla každé ráno chodievať do kostola modliť sa. V tom čase Bánová patrila ako filiálka pod saleziánov v Žiline, ktorí zvykli pravidelne nosievať Ervínovi sväté prijímanie priamo domov.

Keďže nemali žiadnych potomkov, rozhodli sa darovať časť svojho majetku saleziánom.

V roku 1998 sa v Bánovej začala pravidelná činnosť saleziánskeho oratória (stretká, duchovné obnovy, tábory). Za pomoci mnohých dobrodincov prešla nehnuteľnosť rekonštrukciou a dodnes slúži tento „Domec“ ako oratórium.

Už roky sa priestory tohto domu s nádvorím naplno využívajú pre aktivity mladých, detí, rodín a mohlo sa tu uskutočniť mnoho dobra. Mať priestor, kde sa môžu organizovať stretnutia a ponúkať miesto, kde naplno využiť voľný čas a možnosť popri tom evanjelizovať, je obrovská zásluha ľudí, ktorí sa rozhodli pre túto formu pomoci.

Domec, spoločenská miestnosť s kozubom

Ako don Bosco hľadal priestory pre svojich chlapcov a dobrodincov pre svoje dielo, aj my sa snažíme naplno využívať každú príležitosť, ktorú nám Boh posiela do cesty, a starať sa takto o mladých, ktorí sú nám zverení.

Ešte raz vyjadrujeme úprimnú vďaku za štedrosť tejto rodiny, ktorá má týmto gestom spoluúčasť na odovzdávaní dobra a šírení pastorácie medzi mladými. Za našich dobrodincov slávime posledný deň v mesiaci svätú omšu.

Spomienky na otvorenie Domca

V sobotu sa nám podarilo získať kľúče. Len čo sme to oznámili deckám, zavládla veľká radosť a túžba vidieť ho. Prvýkrát sme do domčeka vstúpili spolu s chlapcami 7. 11. 1998 a veľkú radosť nám nepokazil ani zápach hnijúcej podlahy v kuchyni, ktorý nás privítal ako prvý. Po krátkej radosti nás čakalo veľké upratovanie. Na ihrisku sa to len tak hemžilo usmievavými ľuďmi.

Po skončení upratovania sme do stredu prednej miestnosti dali kuchynský stôl, okolo neho hnedé plyšové koberčeky a šesť stoličiek, aj to rozličnej farby a tvaru. Na peci v kuchyni sa varil čaj. My sme stáli vo dverách prednej miestnosti, pretože podlaha bola ešte mokrá. Stáli sme a pozerali na tú krásu. V skutočnosti tam nebolo nič pekné, ale my sme boli šťastní, pretože ten stôl a šesť stoličiek patrili nám a my sme si ich aj pripravili. Z chalanov vyžarovala taká radosť a zápal, oči im žiarili.

Do stredu som dal hrniec s horúcim čajom a čerpal ho do umelohmotných pohárov. Ťažko porozprávať pocit, ktorý nás vtedy hrial v srdci. Chlapci sa cítili ako doma, ba ešte viac. Stále som na nich pozeral, cítili sa ako v paláci. Ešte dnes, keď si na to spomenú, určite sa v nich ozve to šťastie, radosť a plány, o ktorých sme vtedy hovorili.

Aktivity mladých v Domci

Ako vyzeral náš Domček zvonku – okolo chodníka od bránky až po dvere domčeka boli vysadené narcisy, tulipány a rôzne iné kvety. Dvor bol pekne upravený. Okolo záhrady rástla ďatelina. Na dvore bola ohradená špeciálna časť pre sliepky. Vzadu stál chliev. Popri chodníku boli vysadené jahody.

Vnútri bola povala plná dreva, uhlie zapĺňalo celú cestičku, ktorá viedla k toalete. Malá miestnosť bola rozdelená na dve časti. Špajza a kuchyňa. Všade boli drevené podlahy, nebola voda ani kanalizácia. Terajšia predsieň a záchod tvorili jednu miestnosť, a to kuchyňu. V zadnej miestnosti bola skriňa a diera v komíne.

Terajšie miestnosti herne sú dosť prestavané, v domčeku, ako aj v záhrade sa toho veľa zmenilo.

(Spomienky na otvorenie Domca, podľa svedectva Gabiky Synákovej)

V roku 2023 po vzniku samostatnej farnosti v Bánovej saleziáni darovali Domec novovzniknutej farnosti.