Autor: Pavol Grach SDB / Foto: ANS

Memorie Biografiche 1, 32. 33

Dnes sme pozvaní zahĺbiť sa do textu, ktorý nám približuje atmosféru, v ktorej sa mladý Ján Bosco rozhodoval pre cestu svojho povolania.

Božia milosť nepracovala najsilnejšie cez sny ani cez obozretnosť kňaza, ale to, čo Jankovi zostalo na celý život, boli silné slová veriaceho a chudobného srdca matky.

32. Ján videl, že sa blíži čas, v ktorom je potrebné uvažovať o svojom povolaní, tak ako najprv veľmi túžil stať sa kňazom, teraz ho začal napĺňať strach pri pomyslení na vznešenosť tohto stavu. V tomto okamihu svojho života nám náš Ján ukázal príklad obdivuhodnej pokory.

Janko v Chieri chodieval do kláštora františkánov a niektorí z nich spoznali jeho vzácne nadanie i nábožnosť, preto ho pozývali, aby k nim vstúpil, a tiež mu prisľúbili, že pre vstup k nim nebude musieť zaplatiť sumu, ktorá bola predpísaná pre každého, kto chcel vstúpiť do noviciátu. Aj toto bola jedna z dôležitých skutočností, ktorá zaťažovala Jankovu myseľ, lebo na vstup do seminára bolo tiež treba platiť vysokú sumu. A tak sa mu cesta františkánskeho povolania javila ako jediná schodná cesta, ako sa dostať ku kňazstvu.

Mama Margita ho vždy nechávala slobodného pri výbere svojho povolania. Takže nikdy nevstupovala do diskusií o jeho budúcnosti. Ak sa jej Ján niekedy spýtal, čo si myslí, čo od neho chce, vždy mu dala len jednu odpoveď: Neočakávam od teba nič okrem tvojej večnej spásy!

Ján, hoci videl jej pokoj, usúdil, že ešte nenastal čas, aby jej odhalil svoj plán; jednak preto, že by iste cítila bolesť tohto odlúčenia, a tiež preto, že bolo dosť času, kým sa to začne uskutočňovať. Na prijatie medzi františkánov bolo totiž potrebné podstúpiť skúšku, takže mal pred sebou ešte niekoľko mesiacov prípravy. Avšak pre prijatie do kláštora potreboval získať odporučenie svojho farára, preto s ním začal komunikovať. Ten sa ho, samozrejme, spýtal na motívy, ktoré ho vedú k tomuto rozhodnutiu. Janko sa svojmu farárovi donovi Dassanovi úprimne zdôveril.

33. Don Dassano usúdil, že bude dobré, aby sa porozprával o Jankovom povolaní s jeho mamou. Raz, v jedno decembrové poobedie, ju navštívil a predložil jej celú záležitosť. Tiež jej povedal o tom, ako je na tom diecéza a že by bolo oveľa vhodnejšie, keby sa Ján stal diecéznym kňazom a pracoval by v nejakej farnosti. Hovoril jej o daroch, ktoré má, a nakoniec ju poprosil: Pokúste sa ho odviesť od tejto myšlienky. A tiež nie ste bohatá, máte svoje roky a čoskoro nebudete vládať pracovať, a keď váš syn pôjde do kláštora, ako sa bude môcť o vás postarať?

Margita kňazovi neprezradila, aké rozhodnutie spraví. Po jeho návšteve však išla do Chieri, aby navštívila Janka. Zvítala sa s ním ako vždy s milým úsmevom. A potom mu povedala: Navštívil ma pán farár, ktorý myslel na moje dobro a zveril mi správu o tom, že si sa rozhodol stať rehoľníkom. Je to pravda?

Áno, mama. Dúfam, že nemáte nič proti tomu.

Ja len chcem, aby si si dobre zvážil každý krok, ktorý chceš urobiť, a potom nasleduj svoje povolanie bez toho, aby si na niekoho bral ohľad. Prvá vec je spása tvojej duše. […] A tiež ti tu vyhlasujem: ak by si sa stal diecéznym kňazom a na nešťastie by si sa stal bohatým, nikdy ťa neprídem ani navštíviť. To si dobre zapamätaj.

Don Bosco ešte ako vyše 70-ročný mal pred očami majestátny rozkaz svojej matky, keď mu hovorila tieto slová, v ušiach mu ešte stále znel rozhodný tón jej hlasu. Keď opakoval tieto jej energické slová plné kresťanskej pravdy, bol pohnutý k slzám.

Pán videl úprimnosť Margitinho srdca a stanovil napokon tak, že sa nemusela so svojím synom rozlúčiť a Ján v nej našiel veľkodušnú spolupracovníčku pri zakladaní Oratória svätého Františka Saleského.