Autor: Zuzana Petruľáková / Foto: Matúš Petruľák

Keď som sa stala mamou, zrodila sa vo mne túžba poznávať svoje korene. Ťahalo ma to dozvedieť sa viac o ženskej línii v našej rodine, keďže výchovný odtlačok svojmu potomstvu vtláča najmä mama.

Starej mame som preto pri príležitosti narodenín kúpila knižku „Babička rozprávaj“, ktorá ju mala previesť životom – od spomienok na jej starých rodičov, rodičov, na jej detstvo, dospelosť, výchovu detí, príchod vnúčat až po dnešok. Stará mama sa však do písania nejako nemala, a tak som zvolila inú stratégiu – raz do týždňa som k nej prichádzala na návštevu a rozprávali sme sa. Viedla nás kniha, do ktorej som náš rozhovor zapisovala, a obraz mojich predkov sa mi stával čoraz plastickejším.

Musím povedať, že som vďaka tomuto pochopila mnohé vzorce v našej rodine. Hodnoty, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Lenže podmienky a okolnosti sa medzičasom zmenili, a tak výsledok, bohužiaľ, nebol rovnaký (ani podobný). Videla som správanie, ktoré sa odovzdávalo, ale aj moment, kde nastala zmena a mama zaujala k výchove svojich detí inú stratégiu. Dokázala zmeniť výchovu, ktorú dostala, za prístup, ktorý považovala za vhodnejší.

Poznať veci a rozumieť im znamená presunúť ich z nevedomej mysle do vedomej. Neznamená to, že ich automaticky budem robiť ináč a pôjde mi to ľahko, ale už len to, že si ich uvedomujem, je prvým krokom. Či už k zmene, alebo k utvrdeniu sa, že tak to chcem robiť aj ja.

Psychológ Marek Herman hovorí, že nás priamo ovplyvňuje 4 až 6 generácií pred nami – a pritom my často nevieme ani len mená svojich prastarých rodičov! Rodiny si odovzdávajú „to svoje“ – či už je to prístup k riešeniu problémov (niekto začne kritizovať druhých; iný kritizuje seba; ďalší sa začne ľutovať; iný nadáva; jeden začne piť, iný uteká preč, ale sú aj rodiny, ktoré sa zomknú…), alebo hodnoty, ktoré sú pre danú rodinu dôležité (viera, kariéra, majetok, láskavosť a dobrosrdečnosť, obetavosť, hudba a umenie, šport…), ale tiež postoje a presvedčenia, ktoré si rodina pestuje a odovzdáva ďalej… a mnoho ďalších viac i menej dôležitých vecí.

Je len na nás rodičoch, aby sme sa pozreli do svojich rodín, ponorili do príbehov našich predkov, preskúmali, ako žili, čo sa tiahlo ich životom, čo bolo pre nich dôležité… a čo z toho vidíme aj v našich životoch. Pomôže nám to predovšetkým lepšie porozumieť sebe samým, ale aj tomu, čo odovzdávame svojim deťom. Môže nám to dokonca aj vylepšiť vzťahy s našimi rodičmi – keď si uvedomíme, ako boli vychovávaní oni, možno pre nich budeme mať viac pochopenia. Budeme vedieť, že nám dali toľko lásky a takým spôsobom, ako najviac vedeli. Hoci my sme možno túžili po niečom inom, po niečom viac.

Zaujímavé pre mňa je, že niektoré AHA momenty som si uvedomila hneď, ako sa jednotlivé historky poskladali do celku, ale iné postupne stále pribúdajú. Vyjasňujú sa mi veci, ktoré som spočiatku nevidela. Je krásne, že stále môžem nachádzať ďalšie skryté poklady, hoci príbeh, z ktorého čerpám, je stále ten istý.