Pápež František: Ježiš podpichuje

od | jan 13, 2023 | Časopis 1/2023, Duchovnosť

 

Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Súostrovie kráľovstva Bahrajnu (3. – 6. 11. 2022) sa stalo objavom Ježišovho podpichovania. Pápež pripomenul pôsobenie Ježiša ako Knieža pokoja. Veľkosť jeho moci nevyužíva silu násilia, ale slabosť lásky. Toto je Kristova moc: láska. Aj nám udeľuje tú istú moc, moc milovať, milovať v jeho mene, milovať tak, ako miloval on.

Ako?

Bezpodmienečne: nielen vtedy, keď sa nám darí a cítime, že môžeme milovať, ale vždy; nielen priateľov a blízkych, ale všetkých, dokonca aj nepriateľov. Vždy a všetkých. Milovať vždy a milovať všetkých. Je dôležité prijať toto Ježišovo podpichnutie: «Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?» (Mt 5, 46) Skutočnou výzvou, aby sme boli deťmi Otca a budovali svet bratov, je naučiť sa milovať každého, dokonca aj nepriateľa: «Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa“. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú» (v. 43 – 44). V skutočnosti to znamená rozhodnúť sa nemať nepriateľov, nevidieť v druhom prekážku, ktorú treba prekonať, ale brata, ktorého treba milovať. Milovať nepriateľa znamená priniesť na zem odraz neba, znamená to zniesť pohľad na svet a srdce Otca, ktorý nerobí rozdiely, nerozlišuje, ale «dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých» (v. 45).

Ježišovou mocou je láska a Ježiš nám dáva moc milovať takýmto spôsobom, ktorý sa nám zdá nadľudský. Avšak táto schopnosť nemôže byť len výsledkom nášho vlastného úsilia, je to predovšetkým milosť.

Milosť, o ktorú treba naliehavo prosiť: „Ježišu, ty, ktorý ma miluješ, nauč ma milovať ako ty. Ježišu, ty, ktorý mi odpúšťaš, nauč ma odpúšťať ako ty. Zošli na mňa svojho Ducha, Ducha lásky.“

Prosme o to. Pretože tak často predkladáme Pánovi mnohé žiadosti, ale pre kresťana je podstatné vedieť milovať ako Kristus. Milovať je najväčší dar a dostávame ho, keď v modlitbe robíme miesto Pánovi, keď prijímame jeho prítomnosť v jeho premieňajúcom Slove a v revolučnej pokore jeho lámaného Chleba.

Mladí – starajte sa o svoje srdcia

 „A ako sa starať o svoje srdce?

Pokúste sa mu načúvať v tichu, vyhradiť si priestor, aby ste boli v kontakte so svojím vnútrom, aby ste precítili dar, ktorým ste, aby ste prijali svoju existenciu a nenechali si ju uniknúť z rúk. Nech sa vám nestane, aby ste boli „turistami života“, ktorí sa naň pozerajú len zvonka, povrchne. A v tichu, podľa rytmu svojho srdca, hovorte s Bohom. Povedzte mu o sebe a tiež o tých, ktorých stretávate každý deň a ktorých vám dáva ako spoločníkov na cestách. Prinášajte mu tváre, šťastné i bolestné situácie, pretože bez vzťahov niet modlitby, tak ako niet radosti bez lásky. A láska – to viete – nie je telenovela ani romantický film.

Milovať znamená mať na srdci toho druhého, starať sa o neho, obetovať svoj čas a dary tým, ktorí to potrebujú, riskovať, že život sa stane darom, ktorý splodí ďalší život. Nikdy nezabúdajte na jednu vec – všetci do jedného ste pokladom, jedinečným a vzácnym pokladom.

Nenechávajte si teda svoj život v trezore v domnení, že je lepšie sa šetriť a že ešte nenastal čas obetovať sa! … Je dobré sa pýtať: akú stopu zanechávam teraz, tu, kde žijem, na mieste, kam ma postavila Prozreteľnosť?“

Učiť sa rozlišovať Boží hlas

Musíme sa teda naučiť rozlišovať Jeho hlas. Ako? … Prostredníctvom tichej modlitby, prostredníctvom dôverného dialógu s ním, uchovávaním v srdci toho, čo je pre nás dobré a čo nám dáva pokoj. Toto Božie svetlo osvetľuje labyrint myšlienok, emócií a pocitov, v ktorom sa často hýbeme.

Pán chce prežiariť vašu inteligenciu, vaše najvnútornejšie myšlienky, túžby, ktoré nosíte vo svojom srdci, úsudky, ktoré vo vás dozrievajú.

Chce vám pomôcť rozlíšiť to,

  • čo je podstatné, od toho, čo je zbytočné,
  • čo je dobré, od toho, čo ubližuje vám i iným,
  • čo je spravodlivé, od toho, čo vytvára nespravodlivosť a neporiadok.

Bohu nie je nič cudzie z toho, čo sa deje v nás, ale často sme to my, kto sa mu odcudzuje, kto mu nezveruje osoby a situácie, kto sa uzatvára do seba v strachu a hanbe. Živme v modlitbe potešujúcu istotu, že Pán nad nami bdie, že nespí, ale vždy nad nami bdie a stráži nás.“

Hľadajte poradcov v živote

Dobrodružstvo rozhodovania netreba rozvíjať osamote. „Skôr ako rady na internete vždy hľadajte dobrých životných poradcov, múdrych a spoľahlivých ľudí, ktorí vás môžu viesť a pomôcť vám. Nikdy nestrácajte odvahu snívať a žiť vo veľkom! Osvojte si kultúru starostlivosti a šírte ju; stávajte sa majstrami bratstva; čeľte životným výzvam tak, že sa necháte viesť vernou Božou tvorivosťou a dobrými radcami.“

Povolanie pápeža Františka

Povolanie stať sa biskupom Ríma prijal vtedy, keď už dospel takpovediac do dôchodkového veku a myslel si, že nebude musieť robiť nič úplne nové. Pán je vždy pri nás, vždy s novými výzvami, no vždy je pri nás, Pán je večný a nikdy nejde do dôchodku, nikdy. Aké je naše povolanie dnes, v našom veku? Naším povolaním je chrániť korene, odovzdávať vieru mladým a starať sa o maličkých. Nezáleží teda na tom, koľko máš rokov, či ešte pracuješ alebo nie, či si ostal sám alebo máš rodinu, či si sa stal starým otcom alebo starou mamou v mladšom alebo vyššom veku, či si ešte sebestačný alebo či potrebuješ pomoc. Pretože neexistuje vek, kedy sa – v povolaní ohlasovať evanjelium a odovzdávať tradíciu vnukom – ide do dôchodku. Treba sa vydať na cestu a predovšetkým vyjsť zo seba samých, aby sme podnikli niečo nové. Ježiš odpovedá Nikodémovi na otázku o znovuzrodení tak, že sa to môže stať, keď otvorí svoje srdce pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý veje kam chce. Duch Svätý je slobodný, veje všade a robí, čo chce. Starnutie nie je odsúdením, ale požehnaním!

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Boží služobník, kňaz Alfonz Paulen

Jedného dňa Alfonz obdržal žiadosť, či by prijal k sebe na faru saleziána Titusa Zemana, nakoľko iní farári kvôli obavám z prenasledovania to odmietli. Otec Alfonz videl aj v Titusovi trpiaceho Krista v núdzi a rozhodol sa prijať ho za kaplána.

Pôvod mena „Pomocnica kresťanov“

Meno môže byť veľavravné. Vyjadruje už od pradávna podstatu osoby. Nie je možné historicky zistiť, kedy sa po prvýkrát v živote Cirkvi objavilo oslovenie „Pomocnica kresťanov“.

Pozerať sa na svet očami múdrosti

Pápež František venuje 241. odsek encykliky Laudato Sì vzťahu medzi Pannou Máriou a jej starostlivosťou o stvorenstvo. Vyzdvihuje najmä Máriino chápanie a stráženie pravého zmyslu všetkých vecí.

Anka inšpiruje aj po 80-tich rokoch

Vysoká nad Uhom. Malebná dedinka na juhu Dolného Zemplína. Možno niektorí ´západniari´ by povedali, že je na konci sveta. No napriek svojej polohe dokáže ponúknuť nezabudnuteľné zážitky.