Autor: SDB Bratislava-Mamateyova / Foto: archív SDB Bratislava-Mamateyova

Prehistória diela

Saleziáni prišli do Petržalky ešte dávno predtým, ako sa otvoril náš dom na Mamateyovej. História hovorí, že v roku 1990 v tomto narýchlo postavenom komunistickom sídlisku bývalo približne 120-tisíc obyvateľov. Prišli sme do tejto mestskej časti na pravom brehu Dunaja s túžbou urobiť Petržalku ľudskejšou a začali sme od mladých. Úrady nám dovolili prenajať v jednom činžiaku tri miestnosti, tam začal fungovať klub pre mladých, ktorý navštevovalo týždenne viac ako 100 mladých. Opatrne sme im ponúkali priateľstvo, pochopenie a zdravé prostredie. Prečo naše kroky viedli do Petržalky? Noviny opakovane nazývali túto časť hlavného mesta (na počet obyvateľov ľudnatejšia ako väčšina miest na Slovensku) časovanou bombou kriminality, ktorá by bez zásahu vybuchla o niekoľko rokov. Saleziáni priložili ruku k dielu, aby nevybuchla.

Menšia stavba je dnes naším domom, väčšiu sme zbúrali a na jej mieste stojí detské ihrisko a Lidl

Citát z kroniky Mamateyky

„Na počiatku bol Boh, potom bola Petržalka, potom bol v Petržalke taký chaos ako nikde na svete. V Petržalke bol na 120-tisíc obyvateľov jediný kostol. Podobne vyzeral aj duchovný život obyvateľov tohto sídliska. Väčšina manželstiev rozbitých, v rozklade, nešťastní rodičia, nešťastné deti v nešťastných rodinách. Zdalo sa, že to nikto nevidí. Súdruhovia budovali socializmus a po jeho krachu mali v Petržalke zelenú drogy a nemravnosť tak ako nikde inde na svete. Zo 650 nových prípadov narkománie bolo 600 v Bratislave a z toho 550 v Petržalke. Podobne to bolo aj s kriminalitou. Ale v tejto tme boli aj svetielka. Malé rodinné spoločenstvá nevedeli zvrátiť túto neúprosnú situáciu. Všetci cítili, že to takto nemôže ísť ďalej, ale nik nevedel spoľahlivo povedať ako. Orgány mestskej samosprávy boli v značnej miere pod vplyvom rozumných a čestných ľudí. Títo hľadali východiská a podporili každé úsilie, ktoré budilo nádej. Poslanci odhlasovali, že budovy s pozemkom na Mamateyovej ulici predajú za symbolickú cenu Saleziánom dona Bosca, aby tu zriadili Centrum sociálnej prevencie mládeže.“

Slávnostná omša pri posviacke stavby

Začíname stavať

Dňa 9. októbra 1994 sa uskutočnila posviacka staveniska. Pozvaní hostia, ktorí sa na nej zúčastnili, len potvrdili dôležitosť tohto okamihu a nádej, s akou sa na toto dielo pozeralo. Prítomní boli prezident Slovenskej republiky p. Kováč, primátor Bratislavy p. Kresánek a ďalší poprední politici. Zo strany saleziánov hlavný predstavený don E. Viganó, provinciál Slovenskej provincie don E. Macák, don V. Fekete, don Kysel (hnací motor prestavby budovy), don Pöstényi a iní. Prvá komunita pre budúce Mládežnícke stredisko na Mamateyovej bola zložená z trojice bratov, ktorí síce bývali v provinciálnom dome na Miletičovej, ale pastoračne začali pôsobiť v Petržalke o rok neskôr v októbri 1995. Boli to diakon K. Maník a dvaja asistenti Peter Pilko a Marián Sarňák. Prvé úsilie zamerali na pomoc nášmu spolubratovi donovi Mirkovi Kyselovi pri dostavbe domu, na zoznámenie sa s mladými z Daliborka a z klubu dona Bosca. Prvý direktor, aj keď len incaricato, bol don Fekete, hoci nevýhodou bolo, že mal aj provinciálne zodpovednosti. Neskôr do komunity pribudol koadjútor Marián Kališ.

Otvárame Mamateyku

Stavba napriek všetkým problémom a ťažkostiam napredovala a prišiel deň otvorenia diela. Dňa 14. septembra 1996 bola veľká slávnosť s množstvom mladých aj dospelých, veriacich, duchovenstva aj politikov. Primátor Kresánek v príhovore povedal: „Ďakujeme všetci Bohu, že tu máme vás, bratia saleziáni. Don Bosco prišiel práve do tohto typu sveta. Do sveta, na ktorý sa pozeral pravdivo, bez pozlátenej minulosti našej Cirkvi. V Petržalke žije aj veľa vzácnych ľudí, veľa vzácnych rodín. Prítomnosťou bratov saleziánov bude Petržalka ešte bohatšia duchom a činmi.“ Otec biskup Sokol požehnal novú kaplnku a celé dielo. Prvým direktorom komunity saleziánskeho domu na Mamateyovej bol menovaný don Šebo. Do komunity patrilo ďalších 6 spolubratov a 4 kandidáti.

Výstavba plota okolo pozemku

Štartujeme pastoráciu

Prvý týždeň: chlapci v herni: 80, ľudia na omši počas týždňa: 100, miništranti: 12, ľudia v nedeľu na omšiach: cca 700

Po 2 mesiacoch: chlapci v herni: 217 preukazov, ľudia na omši počas týždňa: 200, miništranti: 20, ľudia v nedeľu na omšiach: cca 1200

Prvý direktor don Jozef Šebo pri hre s chlapcami v oratóriu

Úctyhodné čísla na to, že sme ešte len odštartovali. Našli sa aj neprajníci, ktorí tvrdili, že k nám do strediska chodí len málo chlapcov a iba vybrané skupiny. Ako odpoveď poslali bratia na mestské zastupiteľstvo kompletný zoznam 217 chlapcov s preukazmi, o ktoré chalani s veľkým úsilím bojujú. Otravujú učiteľov v škole, aby dostali lepšie známky, lebo potom budú mať lepší preukaz v našom mládežníckom stredisku. Neprestali sme byť prítomní ani v klube don Bosco na Lúkach. Samozrejme, začínajú fungovať stretká, krúžky, organizujú sa rôzne výlety, turnaje vo všetkých športoch. Cvičia sa divadlá a scénky. Nesmieme zabúdať na spoluprácu s domom a farnosťou na Daliborku. K dôležitým bodom pastoračnej činnosti začali pribúdať duchovné obnovy a duchovné cvičenia.

Mamateyka dnes

Po 26 rokoch: chlapci vo futbalovom klube: 170, stretká: základná a stredná škola: 20, mládežníci: 10, rodiny: 10, ľudia na omši počas týždňa: 120, miništranti: 15, ľudia v nedeľu na omšiach: cca 2000, 3-dňové kurzy orientačných dní 2x do mesiaca, kaviareň Garsónka otvorená 5 dní v týždni

Komunita saleziánov a obe komunity dcér Márie Pomocnice na sviatok svätého Štefana 2022

Mamateyka, samozrejme, nie sú len čísla a počty. Sú to mnohé príbehy mladých, z ktorých sú dnes maminy a otcovia a do strediska, do futbalového klubu či do kostola privádzajú svoje deti. Je dojemné počúvať rozprávania chlapcov, dnes už chlapov, ktorí sa tu naháňali po nedokončenom stavenisku ešte pred príchodom saleziánov, s radosťou rozbíjali okná a vybíjali si diery v stenách, aby ich pri útekoch nechytili policajti, no zároveň boli medzi prvými v oratku s preukazom a dnes sú aktívne prítomní v pastoračnom tíme laikov v našom mládežníckom stredisku. Bez aktívnej pomoci tejto ohromnej skupiny laikov by sme nedokázali robiť apoštolát a byť akčne prítomní medzi mladými.

Animátori

Bez nich si nevieme predstaviť fungovanie v našom dome. Na to, aby mohli byť pre mladých dobrými sprievodcami, sa musia pripraviť. Dvojročný program prípravy animátorov vedie tím zložený zo starších animátorov, saleziánov a sestier FMA (PA 15 chlapcov, Tweete 20 dievčat), ktorí pomáhajú na akciách počas roka. Po príprave nasleduje Formácia animátorov, čo je trojročný cyklus formácie chlapcov a dievčat, ktorí aktívne pracujú s mladými (15 chlapcov a 15 dievčat). Vyslúžilí animátori sa zapájajú do niektorých pravidelných aktivít. Všetkým skupinám ponúkame duchovné obnovy a duchovné cvičenia, výlety, akcie v Garsónke, turnaje, modlitby chvál…

Mladí zo strediska na výlete s koadjútorom Jožim Martinekom

Oratórium

Máme otvorené 3x do týždňa – utorok, piatok po omši o 17.30 a v nedeľu od 15.00 do 18.00, v lete až do 20.30. Je miestom stretnutia mladých zo stretiek a futbalového klubu, ale aj otvoreným priestorom pre rodiny s deťmi či pre úplne nových nezaradených mladých z ulice. Do oratória patria aj naše chlapčenské (10) a dievčenské (12) stretká. Najsilnejším dňom je piatok, kde sú stretká pozvané spolu s rodičmi a súrodencami na oratkovskú svätú omšu o 17.30. V okolí nášho domu sú dve detské ihriská, jedno je otvorené celý deň, druhé počas otvorenia oratka.

(Pokračovanie v nasledujúcom čísle.)