Báseň kňazovi

 Novokňazovi 16. 6. 1979

 

Text: Oľga Žitňanská / Foto: Unsplash

Je ťažko robiť chlieb
Siať, potom žať klasy
V múku ich rozomlieť
Veď cesto podarí sa asi.

A čerstvý chlebík potom
Keď drží mozoľnatá dlaň
Je šťastná – veľa nerozmýšľa o tom,
Akú zaň platí krvopotnú daň.

Je ťažšia práca tvoja,
Ako tá roľníka,
Ty púšťaš sa do boja
Čo v duše preniká.

Pre zrno posadené
Treba je slnko, dážď,
Pre duše narušené
Ťažšie liek pohľadáš.

Tam orať brázdy treba
A semä lásky siať,
Tam zabúdať na seba
Na vďaku nečakať!

Ty zrieť azda neuvidíš klas
A dobrý azda neokúsiš chleba.
Boh sám vie, čo kedy je potreba
Jeho počúvaj, milosť božiu káž!

Hoc snahy tvoje všetky
Pohltí zloba, zášť,
Vedz – ďalej božie dietky
Z milosti budú rásť.

Čo prúdi neustále
Cez priestory a časy.
Ty ju len dávaj ďalej,
Nečakaj na ohlasy.

Jediná tvoja je životná úloha
S dôverou dieťaťa žiť v náručí Boha!

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár