Autor: Jozef Luscoň SDB / Foto: archív

Náš nový blahoslavený Janko Havlík sa narodil v roku 1928 vo Vlčkovanoch (Dubovce). V Skalici sa v roku 1929 narodil don Anton Srholec a v neďalekom Uníne sa o niečo skôr – v roku 1914 narodil don Andrej Dermek.

Ide o tri miesta, ktoré sú veľmi blízko pri sebe, na Záhorí. Nuž a ešte dodajme, že don Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch. Tí poslední dvaja boli od tých dvoch starší ale don Srholec a Janko Havlík boli rovesníci. Čo je ešte na tejto generácii „zlatých chlapcov“ zaujímavé?

Záhoráci mali do Šaštína blízko, don Zeman sa tam dostal spolu s donom Dermekom v auguste roku 1927. A všetci prechovávali vrúcnu úctu k Panne Márii Sedembolestnej. Štyri osoby, ktorých životné osudy boli v niektorých okamihoch zaujímavo posplietané. Skúsme si to vysvetliť…

Janko Havlík ako pätnásťročný prichádza do Apoštolskej školy, ktorú mali lazaristi v Banskej Bystrici. Keď vypuklo povstanie, predstavení presunuli školu do Trnavy. Bolo tu Biskupské gymnázium, na ktorom učil don Titus Zeman.  Don Dermek tu tiež určitý čas pôsobil a don Srholec na tej škole tiež študoval.

Barbarská noc zachytila každého inde. Don Srholec a Janko Havlík sa ocitli na Stavbe mládeže v Nimnici. Don Titus tu chodieval potajomky za bohoslovcami, aby ich spovedával, povzbudil… Potom sa ich kroky opäť rozchádzajú, aby sa po čase ocitli v Jáchymove. Ako trestanci, väzni za vieru. Všetci štyria zakúsili krutosť väzenského tábora a práce v uránových baniach.

Srholec a Havlík dokonca spolu fárali v podzemí. Srholec, ktorý sa tu dostal o niečo skôr, zasväcoval Janka do života pod zemou. Aby prežil, aby sa vyznal v tomto šialenom štýle života… Titus a Janko vyšli z väzenia s podlomeným zdravím a na následky mučenia a zlého zaobchádzania zomreli. Boh ocenil ich vernosť a obetu a stali sa blahoslavenými.

Don Dermek a don Srholec boli trpiteľmi za vieru. Obidvaja boli spisovatelia a don Srholec vydal o Jankovi Havlíkovi veľmi pekné svedectvo. Je uvedené v knihe „Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov.“ Akéže svetlo by mohlo z tohto ťažkého prostredia vychádzať? Nuž svetlo svätosti, ktoré bolo v týchto trpiacich ľuďoch.

U Janka a Titusa dosiahlo veľkú intenzitu. Až také, že boli pozdvihnutí na oltár… Desivé, ukrutne tmavé prostredie svetlo nezahasilo… Čierna diera v podzemí svetlo nepohltila. Krik, bitky, teror svetlo nesfúkli. Pekelné brány ich nepremohli. Svetlo svätosti vytrysklo na povrch a svieti do nášho života. Prečo? Lebo má Božiu silu. Takto to v tomto svete funguje. Blahoslavení Janko a Titus, orodujte za nás.