Text a Foto: ANS

„Dilexit nos“ (slovensky „Miloval nás“) je štvrtou encyklikou pápeža Františka, ktorá nadväzuje na tradíciu a aktuálnosť myšlienky ‚o ľudskej a božskej láske srdca Ježiša Krista‘ a pozýva nás obnoviť jeho autentickú oddanosť, aby sme nezabudli na nežnosť viery, radosť z toho, že sa dávame do služby, a zápal misie.

Encyklika o kulte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, otvorená krátkym úvodom a rozdelená do piatich kapitol, zhromažďuje „vzácne reflexie predchádzajúcich magisteriálnych textov a dlhých dejín siahajúcich až k Svätému písmu, aby dnes celej Cirkvi znovu ponúkla tento kult nabitý duchovnou krásou“.

Tu sú niektoré z najvýznamnejších viet encykliky

(Neoficiálny preklad textov encykliky z talianskeho zdroja ANS)

1) Iba zdanlivosť, pretvárka a klamstvo poškodzujú a zvrhávajú srdce. Okrem mnohých pokusov ukázať alebo vyjadriť niečo, čo nie sme, sa všetko odohráva v srdci: tam nezáleží na tom, čo ukazujeme navonok alebo čo skrývame, tam sme sami sebou. A to je základom každého pevného plánu pre náš život, pretože bez srdca sa nedá vybudovať nič hodnotné. Zdanie a lož ponúkajú len prázdnotu.

2) Ak je srdce znehodnotené, znehodnocujeme aj to, čo znamená hovoriť zo srdca, konať srdcom, dozrievať a uzdravovať srdce. Keď sa nehodnotia špecifiká srdca, strácame odpovede, ktoré nám samotná inteligencia nemôže dať, strácame stretnutie s druhými, strácame poéziu. A strácame históriu a naše príbehy, pretože skutočné osobné dobrodružstvo je to, ktoré sa buduje zo srdca. Na konci života je to všetko, čo sa bude počítať.

3) Kristovo srdce je extáza, je to vychádzanie, je to dar, je to stretnutie. V ňom sa stávame schopní zdravého a šťastného vzťahu a budovania kráľovstva lásky a spravodlivosti v tomto svete. Naše srdce zjednotené s Kristovým je schopné tohto sociálneho zázraku.

4) Pred Kristovým srdcom prosím Pána, aby sa ešte raz zľutoval nad touto zranenou krajinou, ktorú chcel obývať ako jeden z nás. Nech vyleje poklady svojho svetla a lásky, aby náš svet, ktorý prežíva uprostred vojen, sociálno-ekonomickej nerovnováhy, konzumizmu a antihumánneho používania technológií, obnovil to najdôležitejšie a najpotrebnejšie: srdce.

5) Keďže je pre nás ťažké dôverovať, pretože sme boli zranení toľkými klamstvami, agresiami a sklamaniami, On nám šepká do ucha: „Odvahu, syn“ (Mt 9, 2), „Odvahu, dcéra“ (Mt 9, 22). Ide o to, aby sme prekonali strach a uvedomili si, že s Ním nemáme čo stratiť.

6) Keď sa nám zdá, že nás všetci ignorujú, že nikoho nezaujíma, čo sa s nami deje, že nie sme pre nikoho dôležití, On je k nám pozorný.

7) A pozývam každého, aby si položil otázku, či v niektorých prejavoch tejto lásky, ktorá sa usiluje potešiť Pána, nie je viac racionality, viac pravdy a viac múdrosti ako v chladných, vzdialených, vypočítavých a minimálnych skutkoch lásky, ktorých sme schopní my, ktorí tvrdíme, že máme reflektovanejšiu, kultivovanejšiu a zrelšiu vieru.

8) Kristus vás žiada, aby ste sa bez toho, aby ste zlyhali v obozretnosti a úcte, nehanbili priznať svoje priateľstvo s ním. Žiada vás, aby ste mali odvahu povedať druhým, že je pre vás dobré, že ste sa s ním stretli.

9) Dnes sa všetko kupuje a platí a zdá sa, že samotný význam dôstojnosti závisí od vecí, ktoré sa získavajú mocou peňazí. Sme poháňaní len hromadením, konzumom a rozptyľovaním sa, uväznení ponižujúcim systémom, ktorý nám nedovoľuje pozerať sa ďalej ako na naše okamžité a malicherné potreby. Kristova láska je mimo tohto zvráteného súkolesia a len on nás môže oslobodiť z tejto horúčky, v ktorej už nie je miesto pre bezodplatnú lásku. On je schopný dať tejto zemi srdce a znovu objaviť lásku tam, kde si myslíme, že schopnosť milovať je navždy mŕtva.

10) Z rany v Kristovom boku naďalej vyteká tá rieka, ktorá sa nikdy nevyčerpá, ktorá nikdy nepominie, ktorá sa vždy nanovo ponúka tým, ktorí chcú milovať. Iba jeho láska umožní vznik nového ľudstva.