Autor: Carlo De Ambrogio / Foto: Barbora Kullačová

Pochvala je výborným prostriedkom na povzbudenie našich detí a žiakov k práci a k dobru. Aj don Bosco ju veľmi často používal, aby oduševnil svojich chlapcov.

„Chceš, aby som ti poradil veľmi vhodnú odmenu pre tvojich žiakov?“ oslovil don Bosco mladého vychovávateľa, ktorý sa začal zaúčať do svojej vychovávateľskej činnosti. „Rob takto. Z času načas povedz jednému dobrému chlapcovi: ,Som s tebou veľmi spokojný a poviem to aj tvojim rodičom, keď sa s nimi stretnem.‘ Uvidíš, aký dobrý účinok budú mať tieto slová na srdce mladíka.“

Don Bosco vedel pochvalu prispôsobovať tak, že vnukala chlapcovi dôveru v jeho vlastné sily bez toho, aby podnecovala jeho márnivosť a namyslenosť. Vedel, že v príhodnom čase treba chlapcov aj napomenúť, ba aj pokarhať a potrestať.

Don Bosco však bol, či už chválil, alebo karhal, vždy dobrým otcom. Hovoril chlapcom do srdca. „Každý vychovávateľ, ba aj rodič,“ upozorňoval, „má byť vždy pokojný a veselý. Pri pokarhaní alebo upozornení nech vždy povzbudzuje a svojimi slovami alebo činmi nech nikdy neponižuje a nedeprimuje. Ponižovaním a vysmievaním sa chlapci veľmi ľahko znechutia.“

Niekoľko pedagogických pokynov

Z pedagogiky dona Bosca možno vybrať niekoľko praktických pokynov pre vychovávateľov a najmä rodičov.

• Chlapci sú šťastní, keď im preukazujeme úctu a pochválime ich za úspešnú prácu, za ich poslušnosť a veľkodušnosť. Rodičia a vychovávatelia musia byť veľmi pozorní a musia vedieť pochváliť chlapcov, zvlášť keď to očakávajú.
• Pochvala je znakom duchovnej ušľachtilosti; prezrádza jemnú dušu. Iba dobrí a jemní ľudia vedia vypozorovať dobro, čo vykonali druhí. Iba oni sa vedia tomuto dobru potešiť, vedia ho pochváliť a zverejniť aj pred druhými.

Keď naša pochvala vyviera z úprimného srdca, je pre deti najkrajším darom. Pochvala rozširuje ich dušu, dodáva im do srdca nový plameň, novú chuť, vytvára okolo nich ovzdušie elánu a radosti.

• Ako záhradník pomáha kvitnúť ružiam svojou starostlivosťou, tak dobrý vychovávateľ a rodič pomáha kvitnúť svojim deťom a žiakom. Pochvala je znakom, že sa o nich zaujímame. A pre deti má veľkú cenu vedieť, že dospelí sa o nich zaujímajú.

• Deti veľmi túžia, aby sme ich občas pochválili. Chcú, aby sme uznali ich úsilie a ich úspech. Nie je pravda, že chváliť druhých znamená pochlebovať im, lichotiť im. Lichotíme vtedy, keď naša chvála nie je úprimná, keď od nej očakávame dajaký osobný zisk.

Istý francúzsky maršal počul od dajakého nevychovaného človeka, že zdvorilosť a pochvala nie sú ničím iným len prázdnym vzduchom. Maršal mu vtedy vtipne odpovedal: „Aj v pneumatike je iba vzduch, a predsa ako výborne tlmí otrasy na ceste života.“

• Existujú pochvaly, ktoré priam vykvitajú zo srdca. „Pri rodinnej slávnosti,“ rozpráva istá pani, „moja staršia dcéra Helenka zbadala, že domáca pani ostala sama bokom a nikto si ju nevšímal. Priblížila sa k nej a srdečne zvolala: ,Milá pani, akú peknú slávnosť ste nám pripravili! Veľmi dobre som sa u vás cítila a veľmi pekne vám ďakujem, že ste aj mňa pozvali na túto slávnosť.‘ Pani mi potom prezradila, že nijaký kompliment ju tak nepotešil a nespôsobil jej väčšiu radosť.“
• Určite sa nám zapáči taká pochvala, ktorá prináša pozitívne úsudky druhých o nás. Je oveľa účinnejšia, ako keby sme ju počuli priamo od zainteresovanej osoby.

„Vieš,“ zdôverila sa matka svojmu synovi, „mama tvojho priateľa Vladka mi povedala, že si dobre vychovaný chlapec. Pri poslednej návšteve, predtým ako si od nich odišiel, si vraj odbehol z dvora do kuchyne a úctivo si ju pozdravil. To ju veľmi dojalo a potešilo.“

• Pochvala je teplým a priateľským hlasom, ktorý ide v ústrety chlapcovi v tmách; je rukou, ktorú mu podávame, keď sa cíti zle alebo je smutný a opustený.

Don Bosco dával svojim vychovávateľom tieto rady: „Dávajte si pozor, aby ste pohŕdavo nehovorili o chybách nejakého chlapca, najmä nie v jeho prítomnosti alebo pred jeho spoločníkmi. Ak ho máte napomenúť, zavolajte si ho k sebe a medzi štyrmi očami mu povedzte, čo sa vám nepáči a v čom by sa mal napraviť. Keď sa potom polepší, nezabudnite ho pochváliť. Vaša pochvala bude povzbudením do ďalšej práce na sebe.“

Istý psychológ napísal: „Keď vidím veľkú radosť, ktorú spôsobuje pochvala, myslím si, že pre ňu treba vynaložiť hocijakú námahu.“