Pripravil: Patrik Rosival

Do saleziánskej komunity v Bratislave na Miletičke prišiel od septembra nový salezián – Ondrej Miliczki. Je ho vidieť občas  na Miletičke a je súčasťou provinciálnej komunity, kde má na starosti archív a rôzne preklady.

V rozhovore rozpráva krátko o tom, ako sa stal saleziánom a tiež o svojej službe. Prezradil, ako veľký archív to vôbec je, aké dokumenty sa tam dajú nájsť či ktoré dokumenty prekladal a prekladá, aby boli prístupné po slovensky.

Ondrej Miliczki vľavo

Odkiaľ si a ako si sa dostal k saleziánom?

Pochádzam z Košíc, vyrastal som tam, chodieval som miništrovať. V roku 1990 prišli do Košíc saleziáni, vtedy som začal chodiť intenzívne na stretká a sväté omše, kde som spoznal saleziánov. Postupne som sa stal animátorom a následne aj saleziánom.

Prenesieme sa k tvojej aktuálnej službe – si v provinciálnej vetve komunity na Miletičke a máš na starosti archív a prekladanie rôznych dokumentov. Vieš nám, prosím, bližšie popísať, čo to znamená – aký veľký archív to je, čo v tom archíve je a podobne?

Archív je vzácny priestor, kde sa uchovávajú všetky dôležité dokumenty a spomienky spolubratov saleziánov, ktorí boli pred nami a budovali pred nami saleziánske dielo. Obsah archívu zahŕňa všetkých zosnulých spolubratov, po ktorých zostali zápisky, meditácie, kázne. Toto je vzácne dedičstvo.

Sú to dve veľké miestnosti, ktoré sú plné políc až po strop. Tam sa spravujú tieto dokumenty – niektoré sú vytriedené, ale väčšina nie. Mojou úlohou bude pozrieť sa na tieto dokumenty a určiť, ktoré sú dôležité, vytriediť ich, aby sme sa v nich vedeli orientovať.

Košice-Tri hôrky – Teenagerský tábor na Vikartovskom mlyne (2022)

Máte ako súčasť archívu aj nejaké dokumenty povedzme organizačného charakteru? Napríklad ako sa vyvíjala provincia a podobné možno aj právne dokumenty? Alebo ide skôr o zbierku spomienok a diela saleziánov?

V archíve máme aj veci, ktoré zostali po zosnulých provinciáloch. Či už to bol don Ernest Macák, alebo aj don Štefan Turanský, oni prežil časť života ako provinciáli, takže časť ich zbierky sa týka aj tohto obdobia.

V archíve sú aj niektoré zbierky a materiály z domov, v ktorých sme boli, či už v prvých rokoch (od roku 1924 až do príchodu komunizmu), kde sme už neobnovili svoju činnosť, ale aj ďalšie materiály z domov, takže sú tam aj takého veci.

Tento archív bolo treba budovať po roku 1989 nanovo alebo sa podarilo zachovať aj niektoré dokumenty zo skoršieho obdobia?

Je veľmi zaujímavé, že spolubratia napriek ťažkej situácii, kde za náboženskú literatúru hrozilo väzenie či iné tresty uchovávali tieto materiály v domoch alebo u svojich známych. Neskôr sa tieto materiály pozbierali.

Skupinka na Akcii Animátor pri Dunaji (2009)

Ak by niekto vyhlásil, že chce skúmať život saleziánov, dalo by sa to? Ako by sa mohol dostať k týmto materiálom?

Archív slúži aj na to, aby boli tieto dokumenty prístupné pre skúmania, prípadne keď sa vydávajú rôzne publikácie a knihy (alebo aj diplomové práce), aby sa dalo čerpať z týchto zdrojov. Tieto materiály sú, samozrejme, k dispozícii. Tej roboty je tam ale ešte dosť – isté osobné fondy spolubratov sú už spracované, a teda aj k dispozícii na nahliadnutie. Pri mnohých nás však čaká ešte úloha spracovať ich. Ak chce niekto skúmať dokumenty z archívu, stačí sa obrátiť na provinciálneho sekretára dona Jožka Skalu.

Hovorili sme, že okrem archívu máš na starosti aj niektoré preklady. Z akých jazykov prekladáš a o aké dokumenty ide?

Dám do pozornosti, keď už je takáto príležitosť, saleziánskych svätých. Je to jedna z rubrík v saleziánskom časopise Don Bosco dnes. Tam sa môžete povzbudiť príbehmi saleziánskych svätých, ctihodných, Božích služobníkov, ktorý každý je originálny. Toto je bohatstvo, z ktorého ja čerpám a je k dispozícii aj pre vás. Teraz som začal prekladať aj rôzne dokumenty pre provinciu.

Mohol by si to, prosím, trochu rozviesť – aké dokumenty, ak sa to dá verejne povedať?

Rozmýšľam – nie je to taká tajná vec, ale poprosili ma, aby som preložil posolstvo Svätého Otca, ktoré poslal pri príležitosti storočnice saleziánov. Čiže dostávam sa aj k takýmto dokumentom z Ríma.

Možno ste niektorí zachytili, že toto leto bola aj saleziánska synoda mladých, takže najbližšie budem mať účasť aj na preklade dokumentu, ktorý vzišiel z tejto synody.

Výlet provinciálnej časti komunity na Miletičovej (2024)

Už iba posledná otázka – keď máš voľný čas, ako ho využiješ, respektíve ako relaxuješ?

Tu som si uvedomil, že potrebujem vypnúť od tejto práce aj od počítača, kde je človek väčšinu dňa v archíve alebo spracovávam tieto veci, a vyjsť von. Môj relax je, že vyjdem von. Bol som príjemne prekvapený, že v Ružinove je mnoho miest, kde sa môžem ísť prejsť a vyvetrať si hlavu. Za toto som veľmi vďačný a často chodievam na prechádzky.