Autor: Pavol Grach SDB / Foto: ANS

Na konci roka 1862 sa don Bosco nachádzal v Mirabelle – v prvom dome mimo Turína, kde urobil direktorom dona Ruu. Dňa 31. decembra povedal saleziánom a zhromaždeným chlapcom toto posolstvo:

V týchto dňoch vidíme vo svete veľké množstvo návštev a pozdravov. A je tu rok, ktorý sa končí, a ďalší, ktorý sa začne…

Čo si mám od vás pýtať na začiatku tohto nového roka? Čo vám môžem sľúbiť a čo vám môžem poradiť? Sú to tri veci. Čo sa týka vás, môžem si od vás pýtať len to, čo je programom tohto domu, čiže to, čo mám napísané v mojej izbe: Da mihi animas caetera tolle. Žiadam si len vaše duše, túžim len po vašom duchovnom dobre.

Čo vám môžem sľúbiť? Sľubujem vám a dám vám všetko, čím som a čo mám. Študujem pre vás, pracujem pre vás, žijem pre vás a som ochotný dať za vás aj svoj život.

Čo vám poradiť? Dávajte dobrý pozor, aby ste porozumeli. Predstavte si, že vidíte zemeguľu podopretú dvoma stĺpmi. Nad jedným stĺpom je nápis: Regina mundi; nad druhým: Panis vitae. Ale stĺp s nápisom Regina mundi (Kráľovná sveta) je od zemegule oddelený, zatiaľ čo druhý stĺp Panis vitae (Chlieb života) sa zemegule dotýka. Po zemeguli kráča mnoho ľudí rôznymi smermi. Ale tí, ktorí stoja blízko dvoch stĺpov, sa tešia veľmi jasnému svetlu, zatiaľ čo ostatní, ktorí sú od nich vzdialení, to znamená uprostred zemegule, sú v temnej tme.

Zemeguľa predstavuje svet. Dva stĺpy, jeden predstavuje najsvätejšiu Pannu Máriu, druhý Najsvätejšiu sviatosť. Na tomto skutočne stojí svet, pretože keby nebolo Panny Márie a Najsvätejšej sviatosti, svet by už bol zničený. A ľudia, ktorí chcú kráčať vo svetle, teda na ceste do raja, sa musia priblížiť k týmto dvom zdrojom svetla alebo aspoň k jednému. Tí, ktorí od nich odchádzajú, kráčajú v tenebris et in umbra morgis (vo tme a v tieni smrti). To je to, čo vám radím, aby ste praktizovali sami a ukazovali iným príkladom, radou, kázňami. Všimnite si, že naznačovaním úcty k Najsvätejšej sviatosti mám na mysli pristupovať k prijímaniu, navštevovať sviatostného Ježiša v kostole, účasť na omši.

Pýtali sa ho aj na dôvod, prečo jeden stĺp sa nedotýka zemegule. Don Bosco vysvetlil, že preto, lebo stĺp, čo sa dotýka zemegule, drží svet a ten druhý mu len pomáha (MB VII, 57).

***

Bolo to práve v roku 1862, presnejšie 30. mája, keď don Bosco rozpovedal svojim chlapcom na Valdoccu sen o veľkej bitke na mori a o dvoch stĺpoch (MB VII, 18), ktorý veľmi dobre poznáme. Mnohých zaujme najmä pohľad na osudy pápežstva a Cirkvi, menej pozornosti venujú pohľadu na dva stĺpy.

Tento príhovor na prelome rokov nám dokumentuje, že úcta k Ježišovi a k Márii boli veľkou témou, ktorú mal don Bosco v srdci a odporúčal ju mladým. A tiež to, že don Bosco mal veľmi jasne rozlíšenú úctu k Ježišovi a úctu k jeho matke. Vedel, že Ježiš je spásou, ktorá drží svet. Vedel však aj to, že z Božej milosti a vôle majú kresťania tiež Matku, ktorá je tak úzko spojená s Ježišom, že môže predstavovať druhý stĺp tohto sveta. Tak sa pokúsme kráčať vo svetle týchto dvoch stĺpov, aby sme kráčali v Božom svetle napriek tomu, že svet sa od Ježiša a Márie vzdialil.