Autor: Vincent Macejko SDB

Popri zastaveniach krížovej cesty na košickej Kalvárii majú pútnici možnosť zastaviť sa a rozjímať o pašiových udalostiach aj na Svätých schodoch. Tie pozývajú v osobnej modlitbe a kajúcej pobožnosti, kľačiac vyjsť po všetkých stupňoch schodov až nahor, ku soche sediaceho Krista s tŕňovou korunou na hlave, precítiac tak Spasiteľovo utrpenie.

Podľa starobylej kresťanskej tradície Sväté schody pochádzajú z Pilátovho paláca v Jeruzaleme, po ktorých počas súdneho procesu na Veľký Piatok kráčal sám Ježiš Kristus. Schody v prvej polovici 4. storočia objavila sv. Helena, matka cisára Konštantína I., a nechala ich priviezť do Ríma. Tu sa v kaplnke neďaleko Lateránskej baziliky na námestí Piazza di San Giovanni in Laterano nachádzajú a uctievajú dodnes.

V kresťanskom svete majú rímske Sväté schody (tal. Scala santa) veľký duchovný význam, predovšetkým ako relikvia, ktorej sa priamo dotýkal Kristus. Tvorí ich 28 stupňov z mramoru, no z osobitej úcty je každý stupeň zakrytý drevenou doskou. Na troch stupňoch schodov sa našli zvláštne stopy, uctievané ako relikvie Kristovej krvi. Sú vyznačené zvlášť a majú sklenený priezor. Veriaci pútnici na znak úcty a pokánia vystupujú po schodoch na kolenách, pričom na každom stupni odriekajú svoje modlitby.

Stáročiami sa úcta ku Svätým schodom šírila z Ríma ďalej po Európe a svete, kde vznikli viaceré kópie, resp. imitácie rímskych Scala santa. Na naše územie sa dostali vďaka jezuitom v období intenzívnej rekatolizácie (17. – 18. storočie), ako súčasť výstavby areálov Kalvárií a krížových ciest (Banská Štiavnica, Košice, Prešov,…). Jedna z napodobenín rímskych Scala santa tak bola pristavaná aj ku hlavnému priečeliu chrámu na košickej Kalvárii, počas jeho výstavby v r. 1737 – 1758. Z architektonického hľadiska je pristavanie Svätých schodov na os budovy kostola nezvyčajným javom. Podobný prípad je známy z kostola na Kalvárii v rakúskom Grazi, ktorý slúžil ako vzor aj pri výstavbe kostola na Kalvárii v Košiciach. Kryté barokové schodisko so štítovým priečelím a polkruhovým vstupom stúpa na úroveň dnešného chóru, pôvodne vytvárajúceho medziposchodie medzi „dolným“ maďarským a „horným“ nemeckým kostolom.

V porovnaní s rímskymi Svätými schodmi ho tvorí 32 drevených stupňov, pričom tridsiaty druhý stupeň tvorí súčasť medziposchodia na ktoré sa vystupuje. Podľa historických záznamov boli schody dokončené a vyzdobené už v roku 1753. Hneď pri vstupe po obidvoch stranách viseli ozdobné tabuľky s textami modlitieb v latinskom, maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku. Výstup hore schodmi lemovali štyria na stĺpikoch namaľovaní anjeli, držiaci nástroje Kristovho umučenia, tzv. Arma Christi. Tí sa však, tak ako mnohé ďalšie predmety z pôvodného barokového vybavenia kostola, nezachovali.

Sväté schody na košickej Kalvárii sú ako napodobenina rímskych Scala santa veľmi silno spojené s motívom uctievania Kristovej preliatej krvi. Už od začiatku boli na každom stupni opatrené relikviami, predovšetkým osobitne cennou relikviou zo sv. Kríža. Podľa jezuitského inventára košickej Kalvárie z r. 1764 sa nachádzala  na najvyššom stupni Svätých schodov. Išlo o autentickú relikviu a na uctievanie bola uložená v relikviári, ktorý mal podobu dreveného, belaso-červeného kríža so zlatými lúčmi, ozdobeného českým jantárom a ružičkami. Vzácny relikviár, s ešte vzácnejšou relikviou, sa nám, žiaľ, nezachoval. Dnes je v najvyššom stupni schodov uložený relikviár, pôvodne obsahujúci relikviu sv. Donáta. Tá sa tu však nenašla a na jej miesto bola vložená relikvia – čiastočku odevu – sv. Jána Bosca. Aj do zvyšných stupňov schodov boli uložené ďalšie relikvie svätých, predstavujúcich pre veriacich vzory nasledovania Krista.

Schránky relikviárov sú uložené v drevených, umelecky vyrezávaných výstupkoch pozdĺž strednej osi schodiska. Relikviáre majú tvar medailónu, sú mosadzné, na vrchu presklené a ochranne prekryté motívom pozláteného gréckeho kríža z mosadze. Vo vnútri sú na bordovom látkovom podklade osadené relikvie – väčšinou úlomky z kostí svätých. Väčšina z nich je po obvode pomerne jednoducho ozdobená drobnými textilnými modrobielymi kvietkami. Výnimkou sú relikviáre na prvom a druhom schode, ktoré sú vyzdobené bohatšie a pravdepodobne obsahujú relikvie určitej skupiny (dvojice, trojice) svätcov.

Každý relikviár je zo spodnej časti zabezpečený poistnou drôtikovou plombou a opatrený biskupskou pečaťou, v poradí deviateho košického biskupa Žigmunda Bubicsa (1887 – 1907), ako potvrdenie autenticity relikvie.

V niekoľkých prípadoch je na spodnej strane relikviára rukou zaznamenané aj meno svätca, ktorému uložená relikvia patrí. Tieto nápisy boli vytvorené pravdepodobne začiatkom 20. storočia, v čase, kedy boli relikviáre vyberané nanovo overované košickým biskupom Žigmundom Bubicsom. Vtedy zjavne došlo aj ku oprave schodov, resp. remeselným úpravám drevených výstupkov na schodoch, čo dokazuje aj ceruzkou napísaný záznam z r. 1902, objavený na sedemnástom schode vo vnútri dreveného výstupku, pod relikviárom.

Počas kajúcneho výstupu na vrchol Svätých schodov si pútnici môžu na jednotlivých stupňoch uctiť relikvie a prosiť o príhovor týchto svätcov:

1. neznámy svätec
2. sv. Audax
3. – 15. neznámi svätci
16. sv. Kordula
17. sv. Kordula
18. – 19. neznámi svätci
20. sv. Kordula
21. – 23. neznámi svätci
24. sv. Kordula
25. sv. Deodát
26. neznámy svätec
27. sv. Kordula
28. sv. Deodát
29. sv. Achátius
31. sv. Kordula
32. sv. Ján Bosco

Okrem relikvií sa vo výzdobe samotného schodiska už od ich vybudovania objavoval tradičný námet pašiového kultu – nástroje Kristovho umučenia, chápané tiež ako jeho mystická výzbroj, tzv. Arma Christi. Ich vyobrazenia zvykli byť rozmiestnené po bokoch schodiska vo výklenkoch alebo na závesných kolíkoch, vo forme maľovaných doskových obrysov znázorňujúcich stĺp s povrazom (Bičovanie), Veronikinu šatku (Nesenie kríža), plášť s kockami (Vyzliekanie rúcha), kríž (Ukrižovanie), palica so špongiou (Ukrižovanie) a rebrík (Snímanie z kríža). Na štyroch z nich boli vyobrazené aj emblémy s písmenami I. N. R. I. Po jednej z mnohých premalieb interiéru svätých schodov však tieto obrazy neboli spätne inštalované.

Na vrchole Svätých schodov sa dnes pútnici stretajú so sochou sediaceho Bolestného Krista, s tŕňovou korunou na hlave, so zviazanými rukami a odetým v červenom plášti. Pôvodne sa tento priestor označoval ako kaplnka Svätých schodov (Sacellum scala sacra). Dobové pramene opisujú, že tu bol postavený oltárik na slúženie sv. omší. Údajne bol veľmi pekne vymaľovaný, v jeho strede bol umiestnený sčasti pozlátený obraz znázorňujúci mŕtveho Krista, ktorého v náručí držal plačúci anjel. Ďalej bol oltár ozdobený dvomi visiacimi lampami, kanonickými oltárnymi tabuľkami a krížom s pozláteným Umučením. V oltárnom kameni boli tiež vložené relikvie, no bez bližšieho určenia. Zvláštnou ozdobou oltára boli tri zasklené ikony vyobrazujúce Krista Spasiteľa, Máriu Matku a červené srdce s klincom, uctievaným ako relikvia vzniknutá dotykom od klinca zo sv. Kríža vo Viedni. Túto relikviu v r. 1757 daroval pre „horný“ nemecký kostol riaditeľ mestskej pošty Ferdinand Flachtenfeld. V spodnej časti oltára boli zľava aj sprava na stĺpikoch namaľovaní anjeli s nástrojmi umučenia Krista, pri ktorých sa nachádzali pokladničky pre almužnu. Tento pôvodný oltár sa, žiaľ, už nezachoval.