Zhováral sa: Jozef Kupka SDB

Salezián Igor Pecha strávil vianočné sviatky na Ukrajine v meste Ľvov, kde sprevádzal skupinu ukrajinských chlapcov, ktorí na Slovensku bývajú v našich saleziánskych komunitách.

Prečo sa uskutočnila táto vianočná návšteva na Ukrajine?

Ako odpoveď na pozvanie saleziánov a pracovníkov z Rodinného domu Pokrova. Spojiť príjemné s užitočným. Nakoľko väčšina chlapcov dosiahne tento rok plnoletosť bolo potrebné obnoviť a vybaviť viaceré doklady a dokumenty a zároveň stráviť sviatočný vianočný čas v kruhu blízkych v domovine.

Môžeš nám povedať niečo o vašej ceste?

Sprevádzal som desiatich chlapcov. Odcestovali sme 20. decembra z Bratislavy do Ľvova, kde nás všetkých prijali v saleziánskom Rodinnom dome Pokrova, kde boli chlapci pôvodne umiestnení. V tomto svojom domove opäť slávili po dvoch rokoch vianočné sviatky. Tohtoročné Vianoce sa v Grecko-katolíckej cirkvi na Ukrajine po prvý krát slávili v tomto termíne ako u nás. Ukrajina prijala zmenu kalendára, všetky sviatky, celý cirkevný kalendár, aby sa aj týmto spôsobom viac priblížila európskym tradíciám a oddelila sa od Moskvy.

Na štedrú večeru tam boli jedlá podobné ako u nás na Slovensku. Ukrajinci sú mentálne bližšie k Západnej Európe ako k Rusku.

Saleziánsky Rodinný dom Pokrova v Ľvove

Ako ste trávili ďalšie vianočné dni v Ľvove?

Chlapci si počas pobytu na Ukrajine vybavovali lekárske prehliadky, taktiež potrebné dokumenty a krátko navštívili príbuzných.

Počas pobytu som si prešiel rôzne časti Ľvova. Mesto pripomína svojou architektúrou naše mestá. Je tam veľa rímsko-katolíckej kultúry a tiež kostoly majú podobnú architektúru ako u nás. Aj keď náboženstvo je tu prevažne grécko-katolícke.

Vnímal si v meste skutočnosť, že na Ukrajine prebieha vojna?

Počas tých pár dní som v meste prežíval pokojné chvíle napriek vojnovej situácii na Ukrajine. Vo všetkých kostoloch sú však zriadené bočné oltáriky, ktoré poukazujú na vojnu. Sú tam položené časti vybuchnutej munície z rakiet a granátov a vedľa sú vystavené fotografie ľudí z farnosti, ktorí boli usmrtení. Tých fotiek je veľmi veľa.

Na miestnych cintorínoch pribúdajú nové hroby vojakov aj civilistov, ktorí umreli vo vojne. Nových hrobov je už veľké množstvo. Ukrajinské vlajky potom označujú tieto vojnové hroby.

 Bol počas Vianoc v Ľvove pokoj zbraní?

Počas môjho pobytu bol pokoj prerušený asi 4x poplachom, kedy sme sa museli skryť do úkrytov. Bombardovanie našťastie nenastalo.

Ale potom 28. decembra v noci nás opäť vyrušil poplach a vtedy aj v Ľvove nastalo bombardovanie. Počuli sme výbuchy v meste. Pričom situácia sa zmenila behom minúty. Z ticha a pokoja odrazu výbuchy rakiet.

Aký máš dojem z celej tejto návštevy?

Môj osobný dojem je taký, že Ukrajinci už nechcú byť pod Rusmi, je to všade cítiť. Boli pod ich nadvládou dlhé desaťročia a nechcú sa k tomu opäť vrátiť. Chcú byť samostatní, nezávislí ako Ukrajinci. Majú oveľa bližšie k Európe ako k Rusku.

Ukrajinských vlajok na hroboch je už veľmi veľa, nové vojenské hroby sú jeden vedľa druhého, ale Ukrajinci sú stále odhodlaní brániť svoju krajinu.