Autor: Stefano Martoglio SDB
31. marec 2025

Nie je ľahostajné sláviť generálnu kapitulu na tom či onom mieste. Určite vo Valdoccu, v „kolíske charizmy“, máme príležitosť znovu objaviť genézu našich dejín a znovu objaviť originalitu, ktorá tvorí jadro našej identity ako zasvätených osôb a apoštolov mladých.

V starobylom prostredí Valdocca, kde všetko hovorí o našom pôvode, som takmer povinný pripomenúť si ten december 1859, keď don Bosco urobil neuveriteľné rozhodnutie, jedinečné v dejinách: založiť rehoľnú kongregáciu s chlapcami.

Pripravil ich, ale boli ešte veľmi mladí. „Už dlho som uvažoval o založení kongregácie. Teraz prišiel čas pristúpiť ku konkrétnym krokom,“ vysvetlil jednoducho don Bosco. „Táto Kongregácia sa vlastne nezrodila teraz: už existovala vďaka tomu súboru Pravidiel, ktoré ste vždy dodržiavali podľa tradície… Teraz ide o to, aby sme pokračovali, aby sme Kongregáciu normálne založili a prijali jej Pravidlá. Vedzte však, že do kongregácie budú zapísaní len tí, ktorí po vážnom uvážení chcú zložiť sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti… Nechávam vám týždeň na rozmyslenie.

Pri odchode zo stretnutia nastalo nezvyčajné ticho. Čoskoro, keď sa ústa otvorili, bolo vidieť, že don Bosco mal pravdu, keď postupoval pomaly a obozretne. Niektorí si medzi zubami mrmlali, že don Bosco z nich chcel urobiť fratrov (bratov). Cagliero sa prechádzal po nádvorí v zajatí rozporuplných pocitov.

Ale túžba „zostať s donom Boscom“ získala u väčšiny prevahu. Cagliero vystúpil s vetou, ktorá sa stala historickou: „Frater alebo nie frater, zostávam s donom Boscom“.

Na „adhéznej konferencii“, ktorá sa konala 18. decembra večer, sa zúčastnilo 17 členov.

Don Bosco zvolal prvú generálnu kapitulu na 5. septembra 1877 do Lanzo Torinese. Zúčastnilo sa jej dvadsaťtri účastníkov a kapitula trvala celé tri dni.

Dnes je na 29. kapitule počet 227 kapitulárov. Prišli zo všetkých kútov sveta a zastupujú všetkých saleziánov.

Na úvod prvej generálnej kapituly don Bosco našim spolubratom povedal: „Božský Spasiteľ vo svätom evanjeliu hovorí, že kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, tam je on sám uprostred nich. V týchto zhromaždeniach nemáme iný cieľ ako väčšiu Božiu slávu a spásu duší vykúpených drahou krvou Ježiša Krista“.  Môžeme si teda byť istí, že Pán bude uprostred nás a že bude viesť veci tak, aby bolo všetkým dobré.

Zmena éry

Evanjeliový výraz: „Ježiš povolal tých, ktorých chcel mať pri sebe, a poslal ich kázať“ (Mk 3, 14-15) hovorí, že Ježiš si vyberá a povoláva tých, ktorých chce. Medzi nich patríme aj my. Božie kráľovstvo sa stáva prítomným a tých prvých Dvanásť je príkladom a vzorom pre nás a pre naše spoločenstvá. Dvanásti sú obyčajní ľudia so zásluhami a chybami, netvoria spoločenstvo čistých, ba ani jednoduchú skupinu priateľov.

Vedia, ako povedal pápež František, že „žijeme skôr v zmene epochy než v epoche zmeny“.  Vo Valdoccu v týchto dňoch vládne atmosféra veľkého uvedomenia. Všetci bratia cítia, že toto je čas veľkej zodpovednosti.

V živote väčšiny bratov, provincií a kongregácie je veľa pozitívnych vecí, ale to nestačí a nemôže slúžiť ako „útecha“, pretože krik sveta, veľké a nové biedy, každodenný boj toľkých ľudí – nielen chudobných, ale aj jednoduchých a pracovitých – sa hlasno dvíha ako žiadosť o pomoc. To všetko sú otázky, ktoré nás musia provokovať a otriasť nami a nenechať nás v pokoji.

Veríme, že sme s pomocou provincií prostredníctvom konzultácií identifikovali na jednej strane hlavné dôvody na znepokojenie a na druhej strane znaky vitality v našej Kongregácii, vždy deklarované so špecifickými kultúrnymi črtami každého kontextu.

Počas kapituly navrhujeme zamerať sa na to, čo pre nás znamená byť skutočnými saleziánmi zapálenými pre Ježiša Krista, pretože bez toho budeme ponúkať dobré služby, budeme robiť dobro ľuďom, budeme pomáhať, ale nezanecháme hlbokú stopu.

Ježišova misia pokračuje a stáva sa viditeľnou v dnešnom svete aj prostredníctvom nás, jeho vyslancov. Sme zasvätení, aby sme budovali široké priestory svetla pre dnešný svet, aby sme boli prorokmi. Boli sme zasvätení Bohom a zaradení do nasledovania jeho milovaného Syna Ježiša, aby sme skutočne žili ako Boží víťazi. Preto je opäť podstatou všetkého vernosť Kongregácie Duchu Svätému, žiť v duchu dona Bosca saleziánsky zasvätený život, ktorého stredobodom je Ježiš Kristus.

Apoštolská vitalita, ako duchovná vitalita, je záväzok voči mladým, voči chlapcom, v najrozmanitejšej chudobe, preto nemôžeme zostať len pri ponuke výchovných služieb. Pán nás vyzýva, aby sme vychovávali evanjelizáciou, prinášali jeho prítomnosť a sprevádzali život príležitosťami pre budúcnosť.

Sme povolaní hľadať nové modely prítomnosti, nové vyjadrenia saleziánskej charizmy v mene Božom. Musí sa to diať v spoločenstve s mladými a so svetom, prostredníctvom „integrálnej ekológie“, pri formovaní digitálnej kultúry vo svete, ktorý obývajú mladí a dospelí.

A je tu silná túžba a očakávanie, že to bude odvážna generálna kapitula, v ktorej sa veci povedia bez toho, aby sa stratili v správnych, dobre zabalených frázach, ktoré sa nedotýkajú života.

V tomto poslaní nie sme sami. Vieme a cítime, že Panna Mária je vzorom vernosti.

Je krásne vrátiť sa mysľou a srdcom do dňa slávnosti Nepoškvrneného počatia v roku 1887, keď dva mesiace pred svojou smrťou don Bosco povedal niekoľkým saleziánom, ktorí ho dojatí sledovali a počúvali: „Doteraz sme kráčali na istotu. Nemôžeme sa mýliť; je to Mária, ktorá nás vedie“.

Mária Pomocnica kresťanov, Panna Mária dona Bosca, nás vedie. Ona je Matkou nás všetkých a je to Ona, ktorá opakuje, ako v Káne Galilejskej v tejto hodine GK29: „Čokoľvek vám povie, urobte“.

Nech nás naša Matka Pomocnica kresťanov osvecuje a vedie, ako to robila s donom Boscom, aby sme boli verní Pánovi a nikdy nesklamali mladých, najmä tých, ktorí to najviac potrebujú.

Zdroj: BSOL