Foto: Unsplash

Na Slovensku sme tento týždeň v minulosti nazývali Veľký týždeň, pretože počas neho slávime najväčšie udalosti našej kresťanskej viery.

Svätý alebo Veľký týždeň je najvýznamnejší týždeň v liturgickom roku. V ňom sa nepripúšťajú nijaké iné slávenia. Vo Svätom týždni Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema. Pôstne obdobie pokračuje až do štvrtku Svätého týždňa. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie.

Štvrtok Svätého týždňa

V minulosti sme tento deň na Slovensku nazývali Zelený štvrtok. Jeho podstatou je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Vo štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz (lat. Missa chrismatis). Pri týchto omšiach posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých, ktoré sa potom používajú počas celého nasledujúceho roka.

Tento deň nazývame aj Štvrtok Pánovej večere. Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Pri nej ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie. Premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“. Večerná svätá omša sa v tento deň slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Tento zvyk pochádza z čias svätého pápeža Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. A samozrejme aj Pán Ježiš umyl počas poslednej večere nohy dvanástim apoštolom.

Piatok utrpenia Pána

Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom. Takto sme tento deň nazývali v minulosti. Je to deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži.

Deň prísneho pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. V tento deň sa počas obradov čítajú alebo spievajú pašie. Ježišovu smrť nám pripomína aj červená liturgická farba – farba krvi.

Svätá sobota

Biela sobota, ako sme ju nazývali v minulosti, je aliturgický deň. Nekonajú sa bohoslužby. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú dospelí katechumeni pripravení na samotný krst. Liturgia hodín – Ranné chvály, sa často modlia verejne v kostole za účasti ľudí. Po modlitbe sa vyloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Svätej soboty konať bdenie pri Božom hrobe. Kresťanský ľud si pripomína, že Pán je uložený v hrobe. Kostoly sú otvorené na poklonu pri Božom hrobe, kde sa počas celého dňa zhromažďujú veriaci na tichú poklonu Najsvätejšej sviatosti. V rímskokatolíckej cirkvi je Svätá sobota súčasťou Svätého týždňa a veľkonočného trojdnia. Dňom Svätej soboty večer sa končí pôst.

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania

Veľkonočná vigília vo svätej noci

V sobotu po západe slnka sa začína  Veľkonočná vigília (bdenie). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou.

Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Počas tejto svätej omše sa krstia dospelí katechumeni, ktorí sa pripravovali na svoj krst. V našich krajoch sa na konci obradov koná aj procesia so Sviatosťou oltárnou okolo kostola. Veľkonočná vigília ďalej pokračuje do nedeľného dňa.

Veľkonočná nedeľa

V tento deň v nedeľu si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie je najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.