Foto: Unsplash

Palmová nedeľa alebo Kvetná nedeľa (latinsky Dominica in Palmis de Passione Domini) je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Túto udalosť zaznamenávajú všetky štyri evanjeliá.

Palmová nedeľa je posledná nedeľa pôstneho obdobia, ktoré sa začalo Popolcovou stredou. Tento rok (2025) ju slávime 13. apríla. Pripomína nám rozhodnutie židovskej veľrady o Ježišovej smrti a Ježiš už prichádza do Jeruzalema, aby na seba vzal tento kríž. V rímskokatolíckej cirkvi sa Palmová nedeľa volá aj Nedeľa utrpenia Pána (Dominica de Passione Domini).

V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby, pretože pučia na jar ako prvé). Požehnané ratolesti majú byť znakom našej úcty a plesania na počesť Krista, ktorého máme sprevádzať dobrými skutkami, aby sme skrze neho mohli aj my vojsť do nebeského Jeruzalema. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Zvyšné požehnané ratolesti sa po obradoch odložia. Na budúci rok pred Popolcovou stredou sa spália a týmto požehnaným popolom kňaz posýpa veriacich na hlave na znak pokánia na začiatku pôstneho obdobia.

Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa pochádza z toho, že na niektorých miestach už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, ktoré sa tiež priniesli na požehnanie a na procesiu.

Omša sa začína slávnostnou procesiou alebo slávnostným vstupom, v úvode sa posvätia ratolesti a nasleduje sprievod na čele s kňazom. Pánov vstup do Jeruzalema z Olivovej hory sa odpradávna pripomínal slávnostnou procesiou, ktorou veriaci slávia túto udalosť, pričom napodobňujú zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v ústrety Pánovi a nadšene volali: „Hosanna“.

Po čítaniach sa v omši spievajú pašie namiesto evanjelia. Pašie (lat. passio – utrpenie) je opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.

U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru.

Čím bol krajší Kristov príchod do Jeruzalema za volania na slávu Hosanna, tým bol prekvapivejší jeho odchod z mesta za volania nenávistného Ukrižuj ho. Tento dvojaký sprievod sa odzrkadľuje a sprítomňuje aj v liturgii. Kým prvá časť liturgie ako spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema je oslavou Krista Kráľa, druhá časť – svätá omša – už nás volá hľadieť na Krista, ktorý sa ponížil až na smrť na kríži.

Sú to dva pohľady na veľkonočné tajomstvo: Kristus, náš Kráľ ktorému Jeruzalemčania volajú na slávu, dnes vstupuje do Jeruzalema, aby na oltári kríža obetoval seba samého a aby ako kráľ na kríži pritiahol všetkých k sebe.

Slávenie Palmovej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.

Voľakedy sa obrady i svätá omša slúžili vo fialovom rúchu. Obnovená liturgia však neostáva len v tieni kríža, ale aj v predzvesti zmŕtvychvstania, nášho vykúpenia. A preto sa dnes v liturgii už používa rúcho červenej farby, farby Krista, najväčšieho mučeníka.

Palmovou nedeľou sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Svätý týždeň.