Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Niña Ruiz Abada – „Boh na prvom mieste“

Niña Ruiz Abada, 13-ročné dievča z Filipín, prežívala hlbokú lásku k Eucharistii a modlitbe. Bola vyhlásená za Božiu služobnicu tým, že sa začal oficiálny proces blahorečenia. Nihil obstat na začiatok procesu bol vydaný vo Vatikáne 10. marca 2024.

Filipínka sa narodila v rodine právnikov v roku 1979 v Quezon City. Jej otec, bohužiaľ, zomrel, keď mala len tri roky. Počas svojho krátkeho života prejavovala veľkú oddanosť Eucharistii a odhodlanie evanjelizovať. Preto v škole často rozdávala obrázky Ježiška. Opakovane šírila slogan „Boh na prvom mieste“. Vo veku desiatich rokov sa Niña dozvedela, že má hypertrofickú kardiomyopatiu, vážnu srdcovú chorobu. Matke pritom povedala: „Dôveruj v Boha a neboj sa (…), všetko je v poriadku.“ Zomrela 16. augusta 1993 na infarkt a jej hrob sa stal miestom modlitby mnohých veriacich.

Povzbudenie k hre Dáma

Hra Dáma má dve krásne vlastnosti: povzbudzuje myseľ a je prístupná všetkým. Vyžaduje totiž inteligenciu, zručnosť a sústredenie, ale nie nákladné prostriedky a zariadenia – povedal pápež asi 300 hráčom a funkcionárom, ktorých prijal na audiencii. Stačí šachovnica a dámové figúrky, aby sa ľahko vytvorila chvíľa vzájomného stretnutia a pobavenia. Skrátka povedané, je to sympatický spôsob, ako tráviť spoločný čas. „To z Dámy robí hru pre všetkých, ktorá sa môže hrať v rôznych častiach sveta. Je napríklad známe, že je tiež jedným z najbežnejších rozptýlení medzi migrantmi, ktorí pristávajú pri brehoch Európy. Mnohí z týchto bratov a sestier, ktorí sa ocitli v situácii veľkej neistoty a úzkosti, nachádzajú úľavu pri hre Dámy, do ktorej sa niekedy v prostote púšťajú spoločne s ľuďmi, ktorí ich prijali. Navyše je to hra, ktorá cvičí schopnosť logického uvažovania, čo je dnes potrebné, pretože prílišné používanie nových médií túto schopnosť otupuje“.

„Deti: budúce generácie“

Takýto bol názov stretnutia pápeža s deťmi vo Vatikáne. Bola to akási príprava na Svetové stretnutie detí 25. a 26. mája 2024. Pápež František prišiel za deťmi a tie sa na neho „doslova vrhli“, podávali mu ruky. Pápež sa nechystal predniesť prejav, v ruke nemal papier. Začal otázkou: „Čo je pre vás šťastie?“ Deti odpovedali a hádali. Ale potom povedal: „Teraz vám položím veľmi ťažkú otázku. Počúvajte pozorne, dobre? Ako môže človek zostať v kontakte s Bohom?“

„Tým, že sa každý deň modlí,“ odpovie jedno z detí. A ďalšie: „Láskou.“ Pápež sa však pýta: „Tým, že sa medzi sebou hádame, sme šťastní? A vo vojne je šťastie?“ Na zápornú odpoveď detí pápež odpovedá, že šťastie je v mieri. Pokračuje: „Mier je pre nás víťazstvom.“ „Sú deti, ktoré žijú vo vojne. Deťom niekedy chýba jedlo, boja sa bômb, škaredých vecí… Ale ak je jedno dieťa z tejto strany vojny (ukazuje na jednu stranu), druhé z tejto strany vojny (ukazuje na druhú stranu), počúvajte otázku, sú to nepriatelia?“ „Nie,“ odpovie niekto, „pretože nemôžu byť zodpovední za vojnu.“ A iní: „Pretože sú všetci rodina.“ „Aby ste neviedli vojnu, musíte sa o mier deliť s láskou.“

 Deti nie sú vinné za vojnu

„Niektorí ľudia si myslia, že budúcnosť ľudstva je v dospelých, hoci je v deťoch a starších ľuďoch. Keď sa deti stretnú so svojimi starými rodičmi. To je krásna vec a my sa musíme starať o starých ľudí, starých rodičov a deti.“ „Starí ľudia,“ pokračuje pápež, „dávajú múdrosť a tá pomáha deťom rásť a rozvíjať sa.“ „Je tu však ešte jeden dôvod,“ hovorí František a cituje žalmistu, ktorý povedal, že „chce byť v Božom náručí ako dieťa v náručí svojej matky. Dieťa, ktoré bezpečne spí, pretože sa cíti chránené. V našom vzťahu s Bohom musíme byť takíto: v bezpečí v Božom náručí ako dieťa v náručí svojej matky“. „Ďakujem vám veľmi pekne a čoskoro sa uvidíme,“ znel jeho záverečný pozdrav.