Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. v roku 1925 a stanovil preň pôvodne poslednú októbrovú nedeľu. Tento sviatok zaviedol s úmyslom, aby predstavil vládcom sveta kresťanskú protiváhu Cirkvi. Keď ho pápež Pius XI. zaviedol, vhodne tak zavŕšil Jubilejný rok 1925. Sviatok má hlásať svetu, že Kristovo kráľovstvo majú ochotne uznať národy i jednotlivci. Bol odkazom pre svetských vládcov vtedajšieho sveta, aby si nezakladali na svojej moci, lebo je tu niekto Väčší.

Pápež nariadil, aby sa v tento deň konalo zasvätenie celého ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile bol sviatok povýšený na slávnosť a preložili ho na poslednú, 34. cezročnú nedeľu v liturgickom roku. Tým sa vyzdvihuje aj jeho eschatologický charakter (posledné veci a udalosti sveta a ľudí).

Dejiny sviatku Krista Kráľa teda nie sú dlhé. Ale idea Krista Kráľa sa v dejinách Cirkvi prejavovala stále. Na otázky rímskeho vladára, Ježiš potvrdil, že je kráľom, avšak kráľom nie z tohto sveta (por. Jn 18, 36). Kristus je Kráľom v mojej viere! Aj v Pavlových listoch a v Zjavení sv. apoštola Jána je Kristus nádherne zobrazený ako Kráľ celého vesmíru a večnosti.

Svet sa od zavedenia sviatku zmenil, ale odkaz sviatku zostal: Kristus síce kraľuje nad celým svetom, ale jeho vláda je úplne iná, ako vláda mocných tohto sveta. Aj súčasným vládcom sviatok pripomína: vaša moc vám bola daná zhora, užívajte ju tak, aby vám nebola odňatá, ako sa to stalo Šaulovi. Vodcovstvo je služba celku a Boh si v tejto službe želá mať schopných ľudí, ktorí mu budú verní, ktorí ho hľadajú a milujú.

Súčasťou slávnosti Krista Kráľa je zasvätenie celého ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Týmto gestom sme všetci pozvaní uznať Ježiša Krista ako jediného Pána a Kráľa v našom živote.