Autor: Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Na konci roka máme všetci vo svojej duši košík so spomienkami. Je v ňom to, čo sme prežili – bohatý rok plný príjemných spomienok, ale aj nečakaných udalostí. Bol to rok, v ktorom nechýbali prekvapenia.

Drahí priatelia dona Bosca a jeho charizmy, na konci roka 2023 sa mi zdá zaujímavé použiť symboliku košíka, ktorý mama Margita stále nosí v ruke. Aj na novom plagáte so strennou je jeho charakteristickým znakom košík prevesený cez ruku. Všetci sme zvyknutí na mamu Margitu takto. Bez košíka, šatky na hlave a šiat chudobnej vidiečanky by sa nám zdalo, že to ani nie je ona.

Košík bol vyrobený z veľmi starostlivo upleteného prútia. Margita v ňom nosila výbavičku pre svoje vnúčatá, čerstvo upečené voňavé bochníky pečiva a bielizeň voňajúcu čistotou.

Ale 3. novembra 1846 – ako spomína don Bosco v Spomienkach na oratórium –, keď on a jeho matka prišli z Becchi do Turína, aby v tomto meste prijímali opustených mladíkov, mama Margita ho naplnila svojou starostlivo poskladanou svadobnou výbavou a doprostred položila niekoľko zväzkov levandule. Na dne ukryla svoj malý poklad, dobre schovaný pod látkovým poťahom: zamatový balíček s dvoma prsteňmi a zlatým príveskom.

Touto troškou majetku dokázali uhradiť prvé potreby oratória. Mama Margita mala srdce veľké ako všetky pahorky v oblasti Asti, a tak bielizeň začala miznúť: menila sa na košele a spodnú bielizeň pre chlapcov. Zvláštny bol osud svadobných šiat, ktoré sa stali prvým oltárnym obrusom v Pinardiho kaplnke a potom plachtou pre istého chorého na choleru.

Košík však nebol prázdny, bola v ňom vôňa všetkých pekných a dobrých vecí z jej života.

Pokladnička so šťastnými spomienkami

Na konci roka by sme všetci mali mať takýto košík – v mysli a v srdci – ako pokladničku so šťastnými spomienkami. Mali by sme ho naplniť úžasom z tanca života, ktorý rýchlo ubehol: ľudia, ktorí nám robili dobre, udalosti zvláštnej milosti, stretnutia, ktoré nám znovu dodali dych a odvahu, istoty, nádeje a pod tým všetkým vzácne zlato prítomnosti Boha.

V tom mojom košíku som našiel mnoho vecí, za ktoré ďakujem Pánovi života, nášmu dobrému Bohu a Otcovi. A určite – ako sa to stáva v živote každého človeka aj vás, ktorí ma čítate – nie všetko, čo človek prežil v priebehu roka, prinieslo radosť. Sú aj bolesti, námahy, obety a straty, ale keď to všetko prežívame vo viere, vzácnym spôsobom sa to objasňuje.

• Vo svojom košíku nachádzam veľa námah – či už osobných, ako aj námah tých, čo mi pomáhajú v animovaní a riadení Kongregácie –, ktoré poslúžili na to, aby prinášali život, mnoho života: mohli sme pomôcť mnohým ľuďom, mnohým deťom a mladým v celom saleziánskom svete a povzbudzovali sme mojich bratov a saleziánsku rodinu, aby pokračovali na ceste saleziánskej vernosti. Košík je plný mnohých darov od mnohých ľudí z celého sveta, zo 135 národov a v tisíckach diel celej saleziánskej rodiny vo svete.
• V mojom košíku je tento rok návšteva dona Bosca v centre pre maloletých (stará Generala, ktorú don Bosco navštívil s donom Cafassom), z ktorej som sa vrátil domov s ťažkým srdcom a plný bolesti, že som sa tam stretol s tými mladými (ktorí, dúfam, túto situáciu čoskoro prekonajú), ale aj s radosťou z vedomia, že to dokážu. Pozdrav mladíka, ktorý sa ma spýtal: „Kedy sa vrátiš?“, sa mi vryl do pamäti. Vrátim sa čoskoro.
• V mojom košíku je radosť z mnohých ciest uskutočnených počas tohto roka – tentoraz opäť na päť kontinentov, keďže som sa vrátil do Austrálie. O všetkých cestách by som mohol písať celé knihy. Spomeniem len svoju návštevu v Peru, dvakrát vo februári, na náhornej plošine Huancayo s jej chladom a kopcami a stretnutie s viac ako tisíckou mladých vo výške 2 500 metrov nad morom a na obrovské teplo mesta večnej horúčavy (ako sami radi hovoria), ktorým je Piura, kde som našiel nábožnú úctu k Panne Márii Pomocnici, ktorá ma dojala.
• Môj košík obsahuje radosť z toho, že som päť mesiacov po svätorečení saleziána koadjútora svätého Artemida Zattiho bol vo Viedme v Argentíne a že som opäť kráčal po cestách, po ktorých prechádzal on, že som zažil miesta, kde žil a premieňal svätosť na realitu v každodennom živote.
• A hlboko v mojom srdci košík obsahuje tento rok tú najhlbšiu skúsenosť, akú môže zažiť ľudská bytosť: skúsenosť straty matky, najmä keď otec už predtým odišiel do neba. Naozaj cítiš, že „pupočná šnúra“, ktorá ťa udržiavala nielen kým si prišiel na svet, ale po celý život, je definitívne prestrihnutá. Ale aj to som s Pánovou milosťou prežíval, samozrejme, ako stratu, ale plnú zmyslu, plnú nádeje a s nesmiernou vďačnosťou Pánovi života za dlhý a krásny život tak v prípade môjho otca, ako aj mojej matky. Ako by som za to mohol neďakovať Pánovi?
• Môj tohtoročný košík obsahuje nesmiernu radosť z hodnotných dní strávených v Lisabone pri príležitosti Svetových dní mládeže. Viac ako milión mladých vydalo vzácne svedectvo ľudskosti a humánnosti, schopnosti žiť v súlade, priateľstve a pokoji, hoci boli veľmi rôzni, odlišní a pochádzali z každej časti sveta. Akú veľkú lekciu nám dali!
• A napokon môj tohtoročný košík obsahuje hlboký úkon viery a poslušnosti. Nepochybne s vierou konal Svätý Otec, keď ma vymenoval za kardinála svätej rímskej cirkvi. A celkom iste s vierou a istotou, že náš Boh sprevádza život každého z nás jedinečným spôsobom, ktorý pozná len on, som prijal tento návrh a túto poslušnosť. Samozrejme, s vďačnosťou a s prísľubom vernosti a lojality ku Kristovmu námestníkovi, ako nám to ohlasujú, keď dostávame kardinálsky prsteň. Len vo viere môže človek dôstojne prežiť niečo také.

Ako vidíte, milí priatelia, môj košík je naplnený. Som si istý, že je to tak aj v živote každého z vás. Toto je veľký dar života, ktorý dostávame od Boha.

Prajem vám požehnaný čas v tomto mesiaci.

A želám vám, aby ste v očakávaní príchodu Ježiša Krista naďalej konali ako saleziánska rodina, a tak pomáhali očisťovať náš svet od nenávisti a nesvárov, napĺňali ho kresťanským duchom, aby sme všetci mohli stále žiť vo vzájomnom pokoji.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, december 2023)