Text a Foto: Barbora Kullačová

Pred pár týždňami sa veriaci zúčastňovali na pobožnostiach, vďaka ktorým mohli čo najlepšie prežívať veľkonočné trojdnie.

Saleziánska komunita v Bratislave na Miletičovej sa s animátormi a farníkmi znova postarala o to, aby sa nezabudlo ani na malú drobnosť. Veľký týždeň začal spravidla Kvetnou nedeľou, na ktorej sa veriaci, ale hlavne malé deti tešili z posväcovania bahniatok či zo spievania pašií na svätej omši.

Zelený štvrtok

Príprava na Ježišovo zmŕtvychvstanie ďalej pokračovala Zeleným štvrtok, kde sa hneď z rána na svätej omši v Dóme svätého Martina v Bratislave posväcovali oleje. Taktiež saleziáni v Bratislave na Miletičovej odslúžili večer svätú omšu na pamiatku Pánovej večere. Hlavným celebrantom bol otec provinciál don Peter Timko a kazateľom don Gabo Maník. Vo svojej kázni sa snažil poukázať na to, ako Pán Ježiš umýva učeníkom nohy a ustanovuje sviatosť kňažstva.

„Vytvára atmosféru rodiny, pohody. A čo spraví? Umýva im nohy. Toto robievali iba sluhovia alebo pohanskí otroci. Ježiš slúži svojim učeníkom, zanecháva im seba v Eucharistii a ustanovuje ich za kňazov, aby pokračovali v jeho diele. Je to vrcholná chvíľa. Ukazuje svoju moc, ktorá spočíva v láske a v službe,“ upozorňoval kazateľ.

Po kázni sa tejto príležitosti chopil aj otec provinciál a niektorým veriacim na znak Ježišovho učenia umyl nohy.

Keď Pánova večera skončila, nasledovala v kostole tichá adorácia, ktorá trvala až do 21:00, kým sa ľudia nezačali schádzať pred kostolom na nočnú krížovú cestu v Marianke. Počas „túry“ vymýšľali štrnásť zastavení, ktoré potom pri modlení čítali.

Veľký piatok

Na Veľký piatok sa tradične neslúži žiadna svätá omša, ale namiesto nej sú obrady, počas ktorých majú veriaci jedinečnú možnosť prežívať Pánovo utrpenie. Na začiatku si hlavný celebrant na znak poklony ľahne pred oltár. V kostole sa neskôr znovu spievajú pašie, po ktorých mal tentoraz don Maroš Husár kázeň. V nej opakuje príbeh o dievčine a umelkyni, ktorá našla úprimnú vieru v Ježiša práve počas toho, ako ochorela na rakovinu.

Po kázni celebrant don Majo Zachar čaká na kríž…pomaly ho pred ľuďmi odhaľuje a napokon nastáva poklona krížu. Klaňajú sa kňazi, miništranti aj veriaci. Touto možnosťou poklony obrad nekončí, pretože až do Veľkonočnej vigílie je v sále pod kostolom Boží hrob, kde ľudia môžu adorovať.

Počas celého dňa držia veriaci prísny pôst, ktorý je hlavne o obete k Ježišovi.

Biela sobota

Bielou sobotou ľudia pomaly, ale isto cítia nádej na Kristovo zmŕtvychvstanie. Deň začínajú rannými chválami v kostole a po nich majú možnosť celý deň adorovať pri Božom hrobe. Až príchodom večera o 19:30 založí kostolník oheň, od ktorého zapália paškál a veriaci svoje krstné sviece. A tak sa pomaly vchádza do kostola. Počas tmy, len s malými plameňmi na sviečkach.

Po čítaniach zaspieva kňaz víťazoslávne Aleluja a v kostole sa rozsvietia svetlá a za zvonenia zvonov vchádza socha zmŕtvychvstalého Ježiša. Práve v tejto chvíli sa veriaci radujú a oslavujú Jeho víťazstvo nad tmou.

Tentoraz na Bielu sobotu neboli vykonané žiadne sviatosti krstu. Po kázni však nastáva obnovenie krstných sľubov, kde veriaci znova zasvecujú svoje sviečky. Na záver nastáva obrad vzkriesenia, počas ktorého hlavný celebrant s Eucharistiou a davom veriacich za chrbtom vyjde von a dáva požehnanie farnosti.

Po Veľkonočnej vigílii môžu ľudia zájsť večer do čajovne, kde ich čaká pohár šampanského a pohostenie v podobe koláčov a iných jedál.

Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú nedeľu pokračujú oslavy. Na ranných svätých omšiach sa požehnáva jedlo, ktoré budú mať farníci na nedeľných stoloch. Okrem toho to tentoraz nie sú len oslavy zmŕtvychvstania, ale aj jubilea otca provinciála dona Petra Timka, ktorý práve v ten deň dovŕšil okrúhlych 50 rokov.