„Večerné slovko“ vikára hlavného predstaveného na konci zimného zasadnutia Generálnej rady saleziánov

od | jan 25, 2025 | Svet

 

Text a Foto: ANS

Vo štvrtok 23. januára 2025 ráno sa skončilo zimné plenárne zasadnutie Generálnej rady, posledné pred 29. generálnou kapitulou, ktorému predsedal vikár rehole otec Stefano Martoglio.

Po modlitbe vešpier sa komunita ústredia zhromaždila okolo otca Martoglia, aby si vypočula tradičné „slovko na dobrú noc“, počas ktorého ilustroval prácu vykonanú počas takmer dvoch mesiacov zasadaní, od 2. decembra 2024 do 23. januára 2025, a vyjadril slová vďaky svojim spolupracovníkom a spolubratom.

Bola to rodinná chvíľa, ako si to želal don Bosco. Otec Stefano Martoglio vyjadril svoju vďaku, dotkol sa srdca a rôznych aspektov riadenia, ktoré mu don Bosco odovzdal.

V prvom rade poďakoval Generálnej rade za jej plodnú prácu v posledných rokoch, najmä v decembri a januári. Uskutočnilo sa 37 pracovných zasadnutí Rady, počas ktorých boli vymenovaní:

8 noví provinciáli (ISI, PLE, UNG, FRB, MEM, COB, FIN, PLS);
75 provinciálni radcovia;
137 direktori;
3 magistri novicov.

Okrem toho boli odsúhlasené 4 nové kanonické domy a otvorené 3 prítomnosti. Značný priestor bol venovaný správam o 15-tich uskutočnených mimoriadnych vizitáciách s príslušnými usmerneniami do budúcnosti, pokiaľ ide o cestu každej provincie, aby zostala verná charizme dona Bosca.

Otec Martoglio sa poďakoval všetkým, ktorí umožnili takú intenzívnu prácu v mimoriadne náročnom období. Bez spolupráce všetkých by totiž nebolo možné dokončiť dielo animácie a riadenia pre dobro Kongregácie.

Generalna rada 01 2025 02

Generálna rada saleziánov

Mandát generálnej rady bol v posledných rokoch veľmi náročný kvôli viacerým udalostiam: 28. generálna kapitula musela prerušiť svoju činnosť kvôli pandémii Covid-19 a hlavný predstavený a rada nemohli počas prvého roka vykonávať svoju bežnú činnosť. Vymenovanie dona Ángela Fernándeza Artimeho za kardinála tiež posunulo generálnu kapitulu o rok dopredu, kvôli čomu sa mimoriadne vizitácie vykonávali v kratšom období.

Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo doviesť celú kongregáciu k sláveniu ďalšej generálnej kapituly primerane pripravenú, s túžbou opäť sa stretnúť na Valdoccu, aby sme prežívali bratstvo, modlili sa, diskutovali o hlavných výzvach súčasnosti a načúvali Duchu, aby sme pochopili, ako si Pán želá, aby saleziáni žili charizmu dona Bosca stále plodnejšie.

Vikár hlavného predstaveného poďakoval komunite saleziánskeho ústredia, ktorá v posledných rokoch zaznamenala personálnu i štrukturálnu obnovu. Boli tu synovia dona Bosca, ktorí po živote zasvätenom službe mladým dosiahli dom Otca; iní, ktorí ukončili svoju službu a zmenili komunitu; a ešte iní, ktorí boli povolaní žiť v komunite Roma Sacro Cuore, aby slúžili hlavnému predstavenému. Rekonštrukcia domu Sacro Cuore v Ríme si vyžiadala takmer tri roky práce, pričom saleziáni sa snažili presťahovať do iných komunít alebo zostať v dome a čeliť nepríjemnostiam vyplývajúcim z prebiehajúcich prác.

Otec Martoglio tiež spomenul, že 24. január, sviatok svätého Františka Saleského, je dôležitým časom na poďakovanie tým, ktorí tak tvrdo pracovali na renovácii Domu Najsvätejšieho Srdca, aby sa mohla požehnať zrekonštruovaná stavba, ktorá bude slúžiť hlavnému predstavenému a spolubratom saleziánom na celom svete.

Večerné slovko don Stefano Martoglio ukončil modlitbou Zdravas Mária. Panne Márii poďakoval za všetko to, čo sa v týchto rokoch prežilo a dosiahlo a zveril to pod jej ochranu.

Zdroj: ANS

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Pravá tvár dona Bosca

Don Giuseppe Soldà je autorom monumentálneho diela „Don Bosco vo fotografii 19. storočia“, ktoré je láskyplnou poctou donovi Boscovi a prísnym vedeckým výskumom.

Požičaná bolesť zubov

V rokoch 1871 až 1881 don Bosco chodieval každý rok do Francúzska. Cestu tam alebo späť väčšinou využil na to, aby navštívil dom v Sampierdarene a potešil svojou prítomnosťou direktora dona Paola Alberu, svojho „Paolína“.

Čas – aký úžasný dar!

Začiatok nového roka je v našej liturgii prežiarený prastarým požehnaním, ktorým izraelskí kňazi žehnali ľud: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje! Nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj!“