Zhováral sa: Patrik Rosival

V Bratislave na Miletičke pôsobia aj ďalšie zložky saleziánskej rodiny, ako napríklad spolupracovníci. O tomto (často nenápadnom) združení a jeho úlohe sme sa rozprávali s Luciou Fojtíkovou, ktorá nedávno prebrala novú úlohu v provinciálnej rade tohto združenia.

Skôr ako sa dostaneme k hlavnej téme – saleziánom spolupracovníkom a Tvojej novej úlohe, mohla by si sa v krátkosti predstaviť?

Volám sa Lucia Fojtíková, mám štyridsaťsedem rokov, som vydatá. S mužom sme manželia dvadsaťjeden rokov, nemáme deti. Pracujem ako kurátor v Slovenskom národnom múzeu – Hudobnom múzeu. V saleziánskom prostredí som od pätnástich rokov a pôsobím na Miletičke aj na Trnávke.

Na čo sa v práci špecializuješ? A prečo si sa rozhodla pre túto prácu?

Kurátor v múzeu má na starosti budovanie a starostlivosť o určitú časť múzejnej zbierky. SNM –Hudobné múzeum sa špecializuje na dejiny hudobnej kultúry na Slovensku. Jeho kurátori teda majú na starosti nejakú oblasť hudby. Máme napr. kurátora pre hudobné nástroje, ja mám na starosti populárnu hudbu.

A čo ma priviedlo do múzea? Dostala som ponuku cez kamarátku môjho muža – ešte pred dvadsiatimi rokmi. Bola to vlastne náhoda, ale práca sa mi tak zapáčila, že som pri nej ostala.

Zrejme si študovala školu s podobným zameraním…

Áno, vyštudovala som muzikológiu, ale až popri práci v múzeu. Predtým som vyštudovala niečo úplne iné, ale môj životný príbeh je s hudbou spojený od detstva. To by však bolo nadlho… 🙂

Vďaka za úvodné predstavenie – poďme do saleziánskeho prostredia. Hovoríš, že si aktívna na Miletičke aj na Trnávke a okrem toho patríš medzi saleziánov spolupracovníkov. Môžeš predstaviť toto združenie?

Združenie saleziánov spolupracovníkov je verejné združenie veriacich, majúce účasť na duchovnom dedičstve Spoločnosti sv. Františka Saleského. Je to v podstate tretí rád, ktorý založil don Bosco a oficiálne ho schválil pápež Pius IX. dňa 9. mája 1876. Don Bosco už od počiatku túžil, aby kňazi, rehoľníci aj laici spolupracovali a ako aj on sám píše, prví spolupracovníci začali pomáhať pri diele oratórií už od roku 1841. V roku 1859 založil don Bosco Spoločnosť sv. Františka Saleského (bratia saleziáni), v roku 1872 vznikol Inštitút dcér Márie Pomocnice (sestry saleziánky), v roku 1876 sme vznikli my – Združenie saleziánov spolupracovníkov. Postupne pribúdali aj ďalšie zložky, tvorila sa jedna veľká saleziánska rodina. J Vo svete existuje až 32 zložiek saleziánskej rodiny, na Slovensku evidujeme deväť z nich.

Saleziáni spolupracovníci sú saleziáni vo svete. Na jednej strane pomáhajú saleziánom a saleziánkam v ich strediskách, na druhej strane prinášajú saleziánsku charizmu aj do prostredia, kam sa kňazi bežne nedostanú – do sveta, kde žijú a pracujú.

Čo Ťa viedlo k tomu, že si sa rozhodla vstúpiť do tohto združenia? Koľko rokov si členkou?

Salezián spolupracovník vstupuje do združenia skladaním prísľubov. Ja som ich zložila 13. decembra 2015. Pochádzam z neveriacej rodiny, moja priateľka (mimochodom sestra budúceho saleziána) ma priviedla k saleziánom na bratislavskej Trnávke i k viere. 🙂 Tam som prežila obrátenie a ako pätnásťročná som sa dala pokrstiť. Saleziáni ma teda duchovne vychovali, stali sa mi otcami či bratmi, s ktorými som sa mohla rozprávať o viere, o Bohu. Neskôr som na Trnávke začala chodiť na stretká, viedla som birmovancov, začala viesť spevácky zbor.

Na Trnávke nie je stredisko spolupracovníkov (čo je hádam aj škoda 🙂), no mnohí farníci aj s rodinami tam roky pôsobia ako nadšení aktivisti. Neskôr ma oslovila jedna spolupracovníčka, ktorá vtedy prišla na Trnávku a pre mňa to bolo prirodzené – túžila som ďalej rásť v saleziánskom prežívaní svojho života. Formáciu a prísľuby som absolvovala na Miletičke a stala som sa tak aj členkou tamojšieho strediska spolupracovníkov.

Ako vaše združenie vlastne funguje?

Saleziáni spolupracovníci pôsobia v 29 strediskách (1155 členov) po celom Slovensku. Majú tam delegáta v podobe brata saleziána. Ako stredisko sa stretávame dvakrát do mesiaca – na duchovnej obnove a tzv. formačno-animačných stretkách.

Na jeseň máme výročnú konferenciu, kde sa môžeme intenzívnejšie zdieľať aj s našimi rodinami. Okrem toho tam preberáme rôzne témy, ktorými žije združenie i saleziánska rodina.

Raz do roka absolvujeme duchovné cvičenia. V priebehu roka máme možnosť vybrať si z cca tridsiatich termínov na rôznych miestach Slovenska s rôznymi bratmi saleziánmi.

Máme rozmanitý apoštolát: príprava na iniciačné sviatosti, predmanželská príprava, vedieme stretká či zbory, tu na Miletičke napr. z veľkej časti zabezpečujeme nedeľnú kaviareň. Ja okrem toho pôsobím medzi spolupracovníkmi aj ako tzv. kazateľ – laik, na našich duchovných cvičeniach.

Vo februári si bola zvolená do služby v provinciálnej rade, čiže podobne ako bratia saleziáni sa staráte o celé Slovensko. Čo konkrétne to znamená?

Na úrovni stredísk existujú miestne rady, ktorých členov si volia členovia strediska každé tri roky hlasovaním. Miestna rada potom tri roky slúži svojmu stredisku a rieši rôzne záležitosti, ktorými stredisko žije.

Na celoslovenskej úrovni je to provincia a provinciálna rada, do ktorej som bola zvolená.
Tá sa tiež volí na obdobie troch rokov na provinciálnom kongrese, predchádza tomu však voľba kandidátov, akési „prvé kolo“, v ktorom hlasujú všetci členovia združenia. Na kongres idú už len kandidáti, ktorí dostali nejaký počet hlasov a sú ochotní kandidovať. Tam z nich následne členovia miestnych rád z celého Slovenska volia novú provinciálnu radu.

Provinciálna rada pozostáva z dvanástich členov: sú v nej dvaja rehoľníci – delegát pre saleziánsku rodinu don Paľko Grach a sestra saleziánka Dáška Kráľová. Zvyšní desiati sme spolupracovníci. V priebehu školského roka máme každý mesiac víkendové stretnutie (počas letných prázdnin aj my oddychujeme) na rôznych miestach Slovenska, kde riešime rôzne témy, problémy, inšpirácie, výzvy či organizáciu dôležitých podujatí. Z každého stretnutia sa posiela zápisnica do miestnych stredísk. Tieto víkendy sú niekedy aj dosť náročné, keďže mnohí členovia rady majú rodinu, zamestnanie a tiež apoštolát… 🙂 Ale Pán Boh dáva silu i požehnanie. 🙂

Teraz v apríli sme mali stretnutie s ašpirantami, ktorí chcú vstúpiť do združenia. Formácia trvá dva roky a po schválení sa na jeseň stanú spolupracovníkmi. 🙂 Ašpirantov schvaľuje najprv miestna rada strediska, ktorá ich do združenia pripravuje a následne provinciálna rada.

Riešime aj ďalšie veci: aktuálne uvažujeme nad stratégiou na obdobie rokov 2024-2027. Ako radcovia máme na starosti rôzne úseky:  šéfom rady je tzv. koordinátor (táto funkcia funguje aj na úrovni miestnych rád). Potom sú tam radcovia pre oblasť formácie, ekonomiky, mládeže, rodín, médiá, je tam sekretár. Ja mám na starosti saleziánsku rodinu – čiže vzťahy v združení medzi nami, ale aj vzťahy s ďalšími zložkami saleziánskej rodiny (SDB, FMA, ADMA, Exallievi, VDB, CDB a pod.).
Keď už zmieňujem vzťahy s ďalšími zložkami, pred pár dňami ma pozvali na prísľuby nových členov do ADMA (Združenie Márie Pomocnice) na bratislavskej Mamatejke. To je ďalšia zložka saleziánskej rodiny, ktorá na Slovensku zatiaľ nie je tak rozvinutá ako povedzme spolupracovníci. V Bratislave je to prvé stredisko a veľmi ma povzbudilo, ako provinciál Peťo Timko v kázni vyjadril prianie, že by toto stredisko nemuselo ostať jediné v hlavnom meste… Je to pekné želanie. 🙂

V júni máme stretnutie aj s našimi rodinami a na jeseň budú výročné konferencie, musia sa teda naplánovať. Zúčastníme sa ich aj my – máme rozdelené strediská po celom Slovensku a každý z nás pôjde do niekoľkých z nich. Snažíme sa tak mať kontakt so strediskami a vnímať, čím ľudia žijú, ako sa im darí, s čím zápasia, s čím im môžeme pomôcť.

Keď sa pozrieme na zloženie provinciálnej rady, je kompletne nová, alebo tam máte aj niekoho so skúsenosťami?

Sú tam viacerí, ktorí už boli v predchádzajúcich radách. To je pre nás nováčikov veľmi dobre, nech spočiatku nechtiac nenarobíme viac škody ako úžitku. 🙂 V rade môžeš byť zvolený na dve obdobia, teda šesť rokov, potom má byť pauza. Myslím si, že je to múdre opatrenie. 🙂 Iste je dobre, ak sa niektorí členovia dostanú do služby aj viackrát v priebehu svojho života, skúsenosť je veľká devíza. No múdre je aj prestriedať sa, nech Duch Svätý prináša inšpirácie cez rozmanité temperamenty, pohľady i srdcia… 🙂

Vrátim sa ešte k navštevovaniu stredísk – riešite to iba počas konferencií alebo aj inokedy?

Keď sme sa stretli v marci a preberali sme od predchádzajúcej rady jednotlivé úseky, podelili sme si aj jednotlivé strediská, nad ktorými sme prebrali patronát. Postupne oslovujeme našich miestnych koordinátorov a predstavujeme sa im. Nadviazala som prvý kontakt a trochu sme sa porozprávali. 🙂 Je však správne ísť medzi nich aj osobne. Mali by sme byť v kontakte aj počas roka, nielen počas výročnej konferencie.

Existuje aj celosvetová úroveň saleziánov spolupracovníkov?

Samozrejme, existuje. Máme miestnu, provinciálnu úroveň a existuje aj regionálna úroveň. Regióny (napr. región stredná a východná Európa) rieši tzv. svetová rada, s ktorou spolupracuje hlavný predstavený saleziánov. Svetová rada môže pomôcť vytvoriť aj tzv. regionálne animačné rady (pre regióny s viacerými provinciami, blízkymi jazykovo a kultúrne).

Ešte sa spýtam – táto knižočka, čo máš v ruke, to sú vaše Stanovy?

Volá sa to „Projekt apoštolského života Združenia saleziánov spolupracovníkov“, alebo aj „PAŽ“, čiže niekedy sa smejeme, že to máme v PAŽI. 🙂 Napísal ho ešte don Bosco. Postupne prechádzal vývojom a aktuálna verzia bola schválená v roku 2013. Má dve časti: štatút a pravidlá. Definuje, ako má vyzerať život spolupracovníka: hlboký duchovný život, saleziánsky duch, rodinnosť, ekonomická solidarita, organizácia, jednoducho ako fungovať všade, kde žijeme, v saleziánskom aj kresťanskom duchu.

Veľmi zaujímavá je časť, ktorú napísal don Bosco a kde sa hovorí o tom, že pápež Pius IX. udeľuje dobrodincom a spolupracovníkom všetky výhody, duchovné milosti a odpustky, ktoré požívajú saleziáni rehoľníci, s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú na spoločný život. Máme účasť na všetkých omšiach, pobožnostiach, novénach, tríduách, kázňach, duchovných cvičeniach a katechizovaní, jednoducho všetkých dielach, ktoré konajú saleziáni rehoľníci kdekoľvek vo svete. Je to niečo úžasné a možno to niektorí ani nevedia. Ja však dúfam, že sme do združenia nevstupovali iba pre tieto duchovné výhody… 🙂

Niekedy mi pripadá, že za účasť v združení považujeme iba aktivizmus. Alebo si myslíme, že vstupom do združenia musíme produkovať kvantum aktivít. Podľa mňa je to omyl: Pán nám ukáže apoštolát v tej správnej chvíli, netreba sa báť, že nás nechá nudiť sa. 🙂 No je v tom aj čosi viac: spolupracovník má so združením aj žiť, dávať svoje talenty a schopnosti (ktoré dostal od Boha) celému spoločenstvu. A formovať sa… formácia je pre mňa cestou duchovného i saleziánskeho rastu, cestou učenia sa pokore ale aj poslušnosti – ktorá, myslím, že nám práve v dnešnej dobe postihnutej individualizmom pôsobí ťažkosti… Jednoducho, aktivizmus zďaleka nestačí.

Máš vôbec čas oddychovať, keď máš teraz túto službu?

Mám čas oddychovať, ale je toho naozaj viac. Hovorila som si, že máj bude mimoriadne náročný, lebo z Trnávky ideme na púť do Turína, potom máme ďalší víkend provinciálnu radu a víkend po ňom zas rodinnú oslavu. Potrebovala som sa teda trochu nastaviť na takéto fungovanie. Musím však povedať, že už teraz to vnímam ako veľké obohatenie. Dokonca sa prehlbuje môj pohľad na niektoré témy a za to som Bohu i združeniu veľmi vďačná. 🙂