Autor: Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Nádhernú slávnosť požehnania relikvií mučeníka blahoslaveného Štefana Šándora, ktorý bol popravený len preto, že „bol saleziánom“, obklopil a skrášlil rad podivuhodných súvislostí.

Drahí priatelia charizmy dona Bosca, srdečne vás pozdravujem. Hlavným hrdinom môjho príhovoru tentoraz nie je nijaký mladík, ktorého som stretol na jednej zo svojich ciest, ale mladý salezián umučený v Maďarsku a blahorečený.

Stretnutie so Štefanom Šándorom je krásnym stretnutím srdca.

Vždy je ťažké a chúlostivé hovoriť o minulých udalostiach a ideologických postojoch, pretože citlivosť a kultúrne prostredie, v ktorom žijeme, sú odlišné. Ale dramatické udalosti týchto dní so stopou krvi a utrpenia obnovujú starodávne rany, o ktorých sme sa domnievali, že sú navždy vymazané.

Štefan Šándor je mladý salezián laik, čiže brat (teda nie je kňaz, ale zasvätený salezián), ktorý bol počas temných rokov komunistického režimu v Maďarsku vo veku 39 rokov odsúdený na smrť a popravený. Jeho zločinom bolo to, že „bol saleziánom“: zhromažďoval mladých na mládežnícke aktivity, šport a formáciu. Pre vtedajší režim to bola „velezrada“.

Môže sa to zdať absurdné, ale v mnohých častiach sveta saleziáni stále otravujú „veľké zvieratá“ len preto, že chcú urobiť Zem lepšou, počnúc malými a mladými.

Štefanov príbeh je však veľmi špecifický z viacerých dôvodov. Jednak pre to, ako bol odsúdený a ako zachránil život šiestim mladíkom zatknutým spolu s ním, jednak pre jeho popravu a pochovanie do neznámeho masového hrobu, ale aj pre jeho opätovné objavenie o 70 rokov neskôr vďaka bývalému mladému študentovi a trom profesionálom, ktorí sú odborníkmi na históriu a na testovanie DNA.

A hovorím to preto, lebo úprimne verím, že napriek ťažkostiam, s ktorými sa stretávame aj v tomto okamihu európskych a svetových dejín, Boh má aj naďalej posledné slovo, definitívne slovo o živote a smrti. Tak to bolo aj v prípade mladého saleziána Štefana Šándora.

Toto všetko som objavil v Budapešti v Maďarsku 4. júna 2022. Zdá sa, že to celé zorganizovala Prozreteľnosť.

Znovu otvorené Clarisseum

Pred niekoľkými týždňami bol saleziánom vrátený do vlastníctva elegantný komplex Clarissea, kde sa kedysi nachádzalo ústredie Maďarskej provincie a niektoré budovy, vrátane tlačiarne, v ktorej pracoval Štefan Šándor, a ktoré komunistický režim pred 72 rokmi znárodnil.

Na tejto fotografii vidíme okamih nášho vstupu cez vonkajšiu bránu: išlo o krok, ktorý posledných 70 rokov – až dodnes – nebolo možné urobiť.

V priestoroch, kde sa nachádzali nádvoria, priamo na mieste, kde blahoslaveného Štefana zatkli a odviedli na popravisko, bola zorganizovaná nádherná eucharistická slávnosť, ktorej som s radosťou predsedal a na konci ktorej bolo požehnanie a uloženie relikviára blahoslaveného Štefana Šándora.

„Ďakujem mu za svoj život“

Ďalšia úžasná a dojemná chvíľa: Štefan Šándor zabránil tomu, aby boli spolu s ním popravení šiesti mladíci.

Na tejto fotografii ma vidíte s mužom sediacim na invalidnom vozíku. Jeho manželka nemohla prísť, pretože bola veľmi chorá. Bol jedným zo šiestich mladíkov, ktorých vo veku 22 rokov zatkli spolu so Štefanom, pretože ich považovali za zradcov režimu. Po veľmi tvrdom výsluchu spojenom s mučením mladý salezián našiel príležitosť chvíľu sa porozprávať s ďalšími šiestimi chlapcami a požiadal ich, aby jeho obvinili zo všetkého, z čoho chceli obviniť ich. Mladíci mu odporovali, ale on im povedal, že pre ich vzájomné priateľstvo a pre vieru v Ježiša to musia urobiť, aby si zachránili život. A tak sa aj stalo. Porozprával mi to tento bývalý študent, bývalý animátor v Clarisseu. Štefan bol naozaj odsúdený na smrť a oni na osem rokov väzenia. Našťastie, náš priateľ mi povedal, že o tri roky neskôr v Maďarsku komunistický režim padol a ich rozsudok bol zrušený.

DNA jednej poštovej známky

Aj ďalšia zvláštnosť nám ukazuje eleganciu Prozreteľnosti. V júli 1952 bol Štefan Šándor zatknutý na pracovisku a spolubratia ho už nikdy nevideli. Sedemdesiat rokov sa nevedelo, kde sa nachádzajú jeho telesné pozostatky. Bol popravený a spolu s ďalšími piatimi ľuďmi pochovaný v masovom hrobe v lese na predmestí Budapešti bez akéhokoľvek označenia alebo nápisu s menom, ktoré by mohli niečo naznačovať. Pochovanie v noci a bez akejkoľvek stopy bolo súčasťou zámeru tých, ktorí ho popravili. Celé tie roky panovalo presvedčenie, že nájsť jeho pozostatky bude nemožné. Ale húževnatá vytrvalosť istej bývalej mladej študentky, skúsenosť a vysoké znalosti jednej odborníčky na históriu Budapešti v tých rokoch (ktorá vytušila, kde by mohli byť pochovaní – analýzou toho, čo sa vedelo o tom, ako sa pochovávalo v tom čase) umožnili, že pred niekoľkými mesiacmi sa našli telesné pozostatky šiestich popravených. Zdalo sa neuveriteľné, že sa našli pozostatky šiestich ľudí; ale zostávalo zistiť, či jedným z nich môže byť blahoslavený Štefan.

Práve DNA – ktorú bolo možné získať z listu, čo napísal Štefan, a z ďalšieho listu s poštovou známkou, ktorú prilepil jeho brat, čo celý život dúfal v tento moment, no zomrel pred tromi rokmi – umožnila dvom skvelým profesionálom, ktorých som spoznal a ktorým som mohol poďakovať, odborníkom na techniky rozpoznávania DNA, identifikovať mnohé časti Štefanových telesných pozostatkov, ktoré sú teraz vložené do tejto decentnej urny. Štefan Šándor je na nej vyobrazený, ako číta maďarského saleziánskeho spravodajcu (Szalezi Ertesito) – na pripomienku toho, ako spoznal dona Bosca a saleziánsky svet, a tiež na pripomenutie jeho výchovného poslania v oblasti tlače ako majstra kníhtlačiara.

Pre toto všetko a pre mnohé ďalšie detaily je to, čo sme zažili, čosi jedinečné. Môžem dosvedčiť, že emócie a dojatie mnohých ľudí pri eucharistickej slávnosti v to dopoludnie a pri podelení sa o poznatky a skúsenosti počas dňa boli neopísateľné. Môžem dosvedčiť aj pohnutie toho mladíka (teraz už starého človeka), ktorý mal možnosť položiť svoju ruku na urnu priateľa saleziána, vychovávateľa a mučeníka, ktorý mu zachránil život a obetoval sa za neho. Z vlastnej skúsenosti môžem dosvedčiť, že to všetko nie je náhoda. Je to čosi oveľa viac. Je to aj prítomnosť Boha v udalostiach dejín spolu s ľudskou slobodou.

Preto môžem potvrdiť to, čo som povedal na začiatku: Blahoslavený Štefan Šándor sa vrátil domov. Aj saleziáni sa dnes s mladými, ktorí tu sú, a s tými, ktorí prídu, vracajú domov, do svojho domu, do Clarissea v Budapešti v Maďarsku.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, september 2022)