Autor: Stefano Martoglio SDB / Foto: ANS

Je nám darovaný nový čas: z Božieho Srdca do srdca ľudstva v zrkadle veľkého srdca dona Bosca.

Milí priatelia a čitatelia, v tomto decembrovom čísle sa vám prihováram s prianím všetkého najlepšieho do nového roku! Do nového času, ktorý nám bol darovaný na to, aby sme žili intenzívne a „novým životom“. A zároveň sa pripájam k príhodnému a vhodnému želaniu aj daru, ktorý nám dal Svätý Otec v posledných dňoch: k encyklike Dilexit nos o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista.

My saleziáni sme zvyknutí spievať: „Boh ti dal srdce veľké / ako piesok na brehu mora. / Boh ti dal svojho ducha: / oslobodil tvoju lásku.“

Pápež Pius XI., ktorý dona Bosca dobre poznal, povedal, že mal „nádhernú a jedinečnú vlastnosť“: bol „veľkým milovníkom duší“ a videl ich „v zmýšľaní, v srdci a v krvi nášho Pána Ježiša Krista“. Napokon, v erbe našej Kongregácie je horiace srdce.

Pápež František takto uvádza encykliku Dilexit nos v bode č. 2: „Na vyjadrenie Ježišovej lásky sa často používa symbol srdca. Niektorí sa pýtajú, či to má ešte stále platný význam. Ale keď sme v pokušení nechať sa unášať po povrchu, žiť v zhone bez toho, aby sme v konečnom dôsledku vedeli prečo, stať sa nenásytnými konzumentmi a otrokmi mašinérie trhu, ktorý sa nezaujíma o zmysel našej existencie, musíme obnoviť dôležitosť srdca.“

Aké silné je toto odporúčanie od nášho pápeža, v ktorom nám ukazuje nový spôsob života – v novom čase, ktorý nám je darovaný, v roku, ktorý príde!

V bode č. 21 pápež František píše: „Jadrom každého človeka, jeho najintímnejším stredobodom, nie je jadro duše, ale celého človeka v jeho jedinečnej identite, ktorou je spojenie duše a tela. Všetko je zjednotené v srdci, ktoré môže byť sídlom lásky so všetkými jej duchovnými, psychickými a aj fyzickými zložkami. V konečnom dôsledku, ak v srdci vládne láska, človek dosahuje svoju vlastnú identitu plným a žiarivým spôsobom, pretože každá ľudská bytosť bola stvorená predovšetkým pre lásku – je vo svojom najhlbšom vnútre vytvorená, aby milovala a bola milovaná.“

A v bode č. 27 tejto encykliky dodáva: „Pred živým a prítomným Ježišovým srdcom naša myseľ, osvietená Duchom, chápe Ježišove slová. Tak sa naša vôľa uvádza do pohybu, aby ich uskutočňovala. Ale to by mohlo zostať istou formou sebestačného moralizmu. Vnímať a vychutnávať Pána a ctiť si ho je vecou srdca. Iba srdce je schopné uviesť ostatné schopnosti a vášne a celú našu bytosť do postoja úcty a láskyplnej poslušnosti Pánovi.“

Nebudem už ďalej pokračovať a dúfam, že som vás podnietil, aby ste si prečítali túto nádhernú encykliku, ktorá nie je iba veľkým darom pre prežívanie času, ktorý nám bol darovaný, novým spôsobom – hoci už aj to by stačilo. Je to tiež hlboko „saleziánske“ odporúčanie.

Koľko toho don Bosco napísal a koľko pracoval s cieľom šíriť úctu k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu ako božskej láske, ktorá sprevádza našu ľudskú realitu!

Nádherný impulz

V Memorie Biografiche (Životopisné pamäti) nachádzame o donovi Boscovi napísané toto: „V duši mal veľmi vrúcnu úctu k Najsvätejšiemu Srdcu a tá oživovala všetky jeho diela, dávala účinnosť jeho rodinným rozhovorom, jeho kázňam a vykonávaniu jeho služby, takže sme všetci boli očarení a presvedčení (hovorí svedectvo dona Bonettiho). Zdalo sa tiež, že Najsvätejšie Srdce spolupracovalo aj s nadprirodzenou pomocou na napĺňaní jeho neľahkého poslania“ (MB, VIII. zväzok, 243 – 244).

Toto svedectvo o úcte dona Bosca k Najsvätejšiemu Srdcu sa „plasticky“ stotožňuje s rovnomennou bazilikou, ktorú don Bosco postavil v Ríme na žiadosť vtedajšieho pápeža.

Materiálna stavba odkazuje a zameriava nás všetkých na „monumentálnu“ úctu dona Bosca k Najsvätejšiemu Srdcu. Nábožná úcta dona Bosca k Panne Márii aj k Najsvätejšiemu Srdcu sa prejavuje v kostoloch, ktoré postavil. Lebo úcta k Najsvätejšiemu Srdcu je úctou k Eucharistii, je kultom Eucharistie.

Srdce dona Bosca, ktoré prejavuje ustavičnú lásku k Eucharistii, je nádherným osobným impulzom, aby sme to v novom roku urobili živým a pravdivým. Je skutočným a hlbokým želaním šťastného nového roka prežitého naplno. Ako pokračuje spomenutá pieseň: „Sformoval si ľudí / so zdravým a silným srdcom: / poslal si ich do sveta ohlasovať / evanjelium radosti.“

Tento krátky príhovor, kde všetkým zo srdca prajem šťastný nový rok, by som rád uzavrel obrazom, ktorý uvádza pápež František na prvých stranách uvedenej encykliky. Odvoláva sa pritom na ponaučenia svojej starej mamy o význame názvu karnevalových sladkostí – „blafákov“. Cesto totiž počas pečenia nakysne, nafúkne sa a zostane prázdne… takže ich veľkému vonkajšiemu zdaniu zodpovedá prázdno vnútri. Zvonku vyzerajú veľké, ale nie sú. Sú to „blafáky“.

Nech je nový rok pre nás všetkých naplnený a obsahovo bohatý, aby sme konkrétne prijímali Boha, ktorý prichádza medzi nás.

Nech jeho príchod prinesie pokoj a pravdu, nech to, čo vidno zvonka, zodpovedá tomu, čo je vnútri!

Všetkým vám prajem všetko najlepšie!

(Podľa Il Bollettino Salesiano, december 2024)