Autor: Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Tento rok si vypočujme Izaiášove slová, pravdivejšie ako kedykoľvek predtým: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo“ (Iz 9, 1).

Milí priatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, v tomto čase je v našich mestách viac svetla. Hviezdy a výklady ohlasujú príchod vianočných sviatkov. V záplave Mikulášov, sobov a snehuliakov málokedy zazrieme nejaký obraz Dieťaťa Ježiša, aj keď kráľom tohto sviatku je on. Ako pripomenul pápež Benedikt XVI.: „Božia sláva sa neprejavuje v triumfe a kráľovskou mocou, nežiari v slávnom meste, v prepychovom paláci, ale usídli sa v lone panny, zjavuje sa v chudobe dieťaťa. Božia všemohúcnosť aj v našom živote pôsobí často tichou silou pravdy a lásky. Viera nám teda hovorí, že bezbranná sila toho Dieťaťa napokon premôže hlasy mocností sveta. V noci sveta sa nechajme znova prekvapiť a osvietiť týmto úplne nečakaným Božím činom: Boh sa stáva Dieťaťom. Nechajme sa prekvapiť a osvietiť Hviezdou, ktorá zaplavila vesmír radosťou. Keď k nám príde Dieťa Ježiš, nech nás nenájde nepripravených, zaujatých len skrášľovaním vonkajšej reality.“

Väčšina z nás prípravu na Vianoce s ich rituálmi a oslavami prežíva s emóciami a nostalgiou. Niektorí ľudia nemusia vo svojom srdci cítiť, čo znamená toto nádherné tajomstvo prítomnosti Boha, ktorý je Láska. Mnohí iní to cítia. Ale v každom prípade sú Vianoce vždy krásnym obdobím ľudskosti, milosti, túžby po pokoji a nádeje.

Nemôžeme si zakrývať, že prežívame skutočne „noc sveta“. Žijeme uprostred noci, žijeme v čase bolesti, zúfalstva, vojny a smrti.

Nemôžeme ignorovať vojnu, ktorá sa vedie na Ukrajine.

Nezabúdajme na tisíce a tisíce životov zničených hriechom vojny a smrťou, ktorú vojna všade rozsieva.

Neignorujme, že na Ukrajine sú tisíce a tisíce ľudí na úteku a že státisíce ďalších žijú v neľudských podmienkach v úkryte, bez svetla a tepla a s malým množstvom jedla.

Okrem Ukrajiny je na svete ďalších 29 ohnísk vojny a partizánskeho boja s rovnakými následkami smrti a pustošenia.

V niektorých krajinách Latinskej Ameriky je každý rok zabitých viac ako 35 000 ľudí.

Počet chudobných ľudí v Európe (tých z nás, ktorí si mysleli, že sú pred všetkým v bezpečí) sa viac ako zdvojnásobil v porovnaní so stavom pred dvomi či tromi rokmi.

Nepodarilo sa nám zastaviť hlad vo svete, ktorý sa dokonca ešte zvýšil.

Katastrofy požiarov a záplav – dôsledok klimatických zmien na chorej planéte – nás varujú čoraz častejšie.

Národy, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, na poslednom klimatickom samite ani neboli prítomné, akoby sa ten problém netýkal aj ich.

Nemôžeme to označiť ako „noc ľudskosti“? Pápež František vyhlásil: „Tento rok sa naša modlitba stala naliehavou výzvou, pretože dnes je mier vážne porušovaný, napádaný a pošliapavaný, a to v Európe, práve na tom kontinente, ktorý v minulom storočí trpel hrôzami dvoch svetových vojen. A teraz zažívame tretiu svetovú vojnu.“

Z takejto situácie nás vytiahol prejav Božej dobroty v Ježišovi Kristovi a jeho láska k ľuďom. Boh nás zachránil, ako hovorí List Títovi. Oslobodil nás z reťazí, ktoré nás zväzovali. Ukončil naše trápenie a naše poblúdenie a priviedol nás späť na správnu cestu. Oslobodil nás od posadnutosti nenávisťou. Keď sa jeho ľudskosť prejavila v Kristovi, tento skutočný obraz človeka zmenil niečo aj v nás. Dostalo nás to do kontaktu s pôvodným obrazom, ktorý z nás urobil Boh a ktorému dal zažiariť novou krásou.

Pápež František sa v tomto období niekoľkokrát vrátil k rozprávaniu o nádeji a vyzval nás, aby sme sa na svoju existenciu pozreli novými očami, najmä teraz, keď prechádzame ťažkou skúškou, a pozerali sa na ňu očami Ježiša, „autora nádeje“, aby nám pomohol prekonať tieto ťažké dni s istotou, že temnota sa zmení na svetlo. Nádej je „cnosť, ktorá nikdy nesklame: ak dúfaš, nikdy nebudeš sklamaný“, povedal pápež František. Je to cnosť, ktorá – slovami básne veľkého francúzskeho katolíckeho spisovateľa Charlesa Peguyho – prekvapuje aj Boha, pretože autor mu do úst vkladá slová: „Viera, ktorú milujem najviac – hovorí Boh –, je nádej. To, čo ma prekvapuje…, je nádej.“

Kde môžeme nájsť, objaviť, dotknúť sa rukou plodov vtelenia, Vianoc spred 2000 rokov a života, ktorý k nám prichádza z Pánovho zmŕtvychvstania? Máme dôvody na nádej, alebo nám ich temná noc nedovolí nájsť?

Dieťa má prázdne ruky, pretože Božím darom, najvyšším darom pre ľudstvo je ono. Nie nadčlovek, ale krehká, malá, bezbranná bytosť ako my. Aby nám povedalo: začnime týmto, začnime znova nežnosťou. Pozrime sa jeden druhému do očí a znovu objavme ten istý život, ktorý v nás pulzuje. V očiach niekoho sa to môže zdať ako čosi smiešne, po čom možno šliapať, čo možno odstrániť, ale my vieme, že máme silu, ktorá dokáže zahnať temnotu. Ježiš je to malé svetlo, ktoré nám bolo zverené.

Teraz je rad na nás.

Pekný darček má cenu vtedy, ak ho použiješ! Ako to platí pre všetky dary, existuje spôsob, ako „recyklovať“ Boží dar: tak, že aj my darujeme život! A je to nepochybne tak – tvárou v tvár mocnej noci stojí aj mocný život. Život, ktorý nám prináša Mária z Nazareta vo svojom novonarodenom synovi, a život toľkých detí, ktoré ich matky s nesmiernou láskou privádzajú na svet – v mene Boha. Život miliónov ľudí, ktorí sa s takou veľkou anonymnou veľkorysosťou každý deň obracajú na svojho blížneho, na núdznych, na osamelých starších ľudí. Život, ktorý dáva toľkých anonymných ľudí, čo v tichosti bojujú proti veľkej temnote a pesimizmu. Zdá sa mi, že život je práve to, čo sa každý deň zasieva v tisíckach a tisíckach miest po celom svete, kde sú prítomní saleziáni, kde gesto, úsmev, kúsok chleba alebo tanier ryže, chvíľa stretnutia zasieva svetlo a nádej. Myslím, že toto všetko je ovocím Vianoc, vtelenia Božieho Syna, zmŕtvychvstania a Boha života, ktorý má vždy posledné slovo.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, december 2022)