Autor: Marián Peciar SDB / Foto: SDB Jakutsko

Každý pondelok ráno sa rozlieha po triedach a chodbách všetkých škôl ruská hymna. Nasleduje prvá hodina s názvom „Rozprávanie o dôležitých veciach“. Hlavné témy sa týkajú „kľúčových momentov života v súčasnom Rusku“. Konkrétnejšie ide o „posilnenie tradičných ruských duchovno-morálnych hodnôt“ a o „výchovu k patriotizmu“. Súbor metodických materiálov pre učiteľov má odporúčací charakter. Projekt funguje od septembra 2022.

Na podobné novinky vo vyučovacom procese môžeme mať rôzne názory. Taktiež je pravda, že nás sa tieto správy týkajú iba veľmi nepriamo. Ako ukazuje život priamo na mieste, veľmi dôležitý je práve metodický plán a to, kto a akým spôsobom deťom tému v ruských školách prinesie. A presne o tom je aj náš dnešný príbeh.

Jeden náš spolubrat sa po päťdesiatke rozhodol vrátiť do študentských lavíc. Je veľmi zručný chlap, syn poctivého kováča od Zvolena. Vďaka doplnkovému štúdiu sa z neho stane učiteľ technických prác. Aj toto je jeden rozmer misionárskeho chlebíka.

Náš budúci pán učiteľ sa na pedagogickej fakulte pripravuje aj na hodiny „Musíme sa porozprávať“. Začiatkom semestra sa vrátil zo školy so zadaním pripraviť tematický plán na celý rok. Dosť ho z toho bolela hlava, občas aj brucho. Ako to celé premyslieť? Prišiel december a s ním nová výzva: tentoraz pred spolužiakmi, spolužiačkami a profesorkou predviesť vzorovú hodinu a vypočuť si ich komentáre. Ako tému si bez dlhého váhania vybral „Narodenie Krista“. Veď v Rusku je 7. január štátny sviatok a deti by mali poznať pôvod a históriu svojich sviatkov. Profesorka mu tému schválila.

Pripraviť si prezentáciu o tom, ako a kedy kresťania začali sláviť Vianoce, aké symboly používame a čo znamenajú, nebol s pomocou internetu až taký problém. Mimoriadnu pozornosť venoval dvom rôznym kalendárom, ktoré zapríčinili, že v niektorých krajinách sa Vianoce slávia 25. decembra a v iných zase 7. januára. V Rusku je preto bežné vravieť o katolíckych a pravoslávnych Vianociach.

Napriek dostupným informáciám na internete a napriek štátnemu sviatku v občianskom kalendári sa pri otázke, či niekto počul biblický príbeh o narodení Ježiša v Betleheme, zdvihla počas prezentácie nesmelo iba jedna ruka v triede.  Bola to ruka pravoslávnej spolužiačky. Dokonca aj pre 75-ročnú pani profesorku bol príbeh nový.

Okrem samotného príbehu si pripravil aj jednoduché obrázky na vyfarbovanie. A to bolo, ako sa vraví, čerešnička na torte. Vidieť slečny – budúce učiteľky – a dôchodkyňu pani profesorku, ako sa pri zvuku kolied usmievajú a premýšľajú nad farbou Jozefových vlasov a nad tým, ako bola farebne zladená Bohorodička, a to všetko na akademickej pôde federálnej univerzity, jednoducho zážitok na celý život.

Prečo tak zoširoka písať o jednej prezentácii s omaľovankami? Pretože znovu sa potvrdzuje, že príbeh, rozprávanie majú svoju silu. Bez ohľadu na silu technológií a vplyv sociálnych sietí sa ukazuje, aký dôležitý je príbeh a ako veľmi ľahko je prijímaný. Zdá sa, že jednoduché rozprávanie o štedrosti Boha a jeho mimoriadnej láske k človeku má potenciál zaujať ľudí rôznych kultúr a všetkých vekových kategórií.

Lebo práve toto je rozprávanie sa o tom, čo je dôležité.