Autor: Mons. Nicola Girasoli / Foto: Vladimír Škuta, Samuel Hvizdoš

Homília z príležitosti Storočnice prítomnosti Saleziánov na Slovensku (Šaštín, 8. september 2024).

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sme sa tu zišli, aby sme pokračovali v uskutočňovaní jedného sna. Sna, ktorý pred sto rokmi práve na tomto posvätnom mieste, v Šaštíne, začali dvaja prví saleziáni, don Viliam Vagač a don Jozef Bokor. Počas uplynulých sto rokov priniesol tento sen bohaté duchovné plody.

Vďaka tomuto snu tisíce mladých rástli vo viere a vo výchovnom entuziazme, v saleziánskom duchu a z charizmy svätého Jána Bosca. Je to sen, ktorý zmenil život mnohým saleziánom, zapojeným do apoštolátu, a ktorý veľa saleziánov udržiavalo svojím svedectvom a obetou počas rokov tvrdého komunistického prenasledovania, keď tajne šírili evanjelium a svedčili o ňom s veľkou odvahou, ako to potvrdzuje mučeníctvo blahoslaveného dona Titusa Zemana. Tento sen dal nádej mnohým mladým, ktorí, ako to chcel don Bosco, dostali školské vzdelanie a mohli začať pracovať.

Drahí bratia a sestry, dnes, keď ďakujeme Pánovi za sto rokov saleziánskeho života na Slovensku, chceme s nádejou hľadieť do budúcnosti a naďalej snívať s otvorenými očami, aby sme naďalej videli zázraky, ktoré Pán konal a koná prostredníctvom charizmy saleziánov.

V biblickom rozmere sny predchádzajú realitu a najkrajšou realitou dnes ste vy všetci, ktorí ste tu na tejto krásnej slávnosti prítomní. Všetci sme šťastní, že tu dnes vidíme toľko mladých ľudí, pretože toto je charizma dona Bosca a charizma mladých. Zatlieskajme všetkým tu prítomným mladým!

Ďakujem všetkým, ktorí nás sledujú v televízii a v médiách. Osobitne by som sa však chcel poďakovať ctihodnému otcovi, donovi Stefanovi Martogliovi, vikárovi hlavného predstaveného saleziánov, vďaka ktorého prítomnosti môžeme objať celú saleziánsku rodinu roztrúsenú po celom svete. A ďakujem prítomným biskupom; trnavskému arcibiskupovi Mons. Jánovi Oroschovi a biskupovi, vášmu saleziánskemu biskupovi, slávnemu synovi tejto saleziánskej provincie, Mons. Vladimírovi Feketemu, ktorý vykonáva svoju službu v Azerbajdžane. A potom srdečne pozdravujem vášho provinciála, don Petra Timka, celú saleziánsku provinciu na Slovensku a ak dovolíte, špeciálny pozdrav Dcéram Márie Pomocnice, ktoré sú ženskou vetvou veľkej rodiny dona Bosca.

Drahí bratia a sestry, dnes sme všetci saleziáni!

Dnes sme všetci saleziáni! Všetci cítime v srdci radosť, charizmu radosti dona Bosca, ktorý nás s nadšením povzbudzoval a hovoril nám, že „radosť je, po láske, najkrajšie stvorenie, ktoré nám Boh dal“.

Charizma radosti. A musím vám povedať jednu vec: veľmi ma potešilo, keď som v knihe, ktorú vydala saleziánska provincia z príležitosti storočnice a ktorá sa volá „Sen, ktorý trvá, trvá, trvá“, videl, že na všetkých fotografiách, ktoré boli uverejnené, sú všetci saleziáni, vrátane nášho drahého otca provinciála, všetci pekne usmiati.

Sto rokov je výročie, ktoré treba osláviť, a to predovšetkým poďakovaním sa Pánovi. Je to sto rokov apoštolátu, služby mládeži a ľuďom na Slovensku a my si chceme pripomenúť všetkých saleziánov a spolupracovníkov, ktorí za týchto sto rokov zasvätili svoj život dobru mladých na Slovensku. Dnes sú v nebi, pozerajú na nás zhora, ale toto významné výročie oslavujú a tešia sa z neho spolu s nami.

Drahí bratia a sestry, pozeráme sa na minulosť s vďačnosťou. Ale musíme aj s hrdosťou, s radosťou povedať, že mladí na Slovensku by bez saleziánov neboli vo výchove obohatení saleziánskymi školami, oratóriami, tábormi, … . Toľko aktivít bolo a stále je veľmi dôležitým obohatením pre naše drahé a milované Slovensko.

Saleziáni teda zohrali veľmi dôležitú úlohu vo výchove slovenskej mládeže. Ste totiž prítomní v mnohých mestách a diecézach Slovenska, o čom svedčí množstvo diel, v ktorých vykonávate svoj apoštolát. Preto vám dnes naozaj celé Slovensko hovorí: Ďakujeme vám, saleziáni, ďakujeme za všetko, čo ste urobili a robíte pre našu mládež!

Drahí bratia a sestry, týchto sto rokov bolo slávnych, ale bolo poznačených aj mnohým utrpením, ktoré si vynútil komunistický režim, a mnohými ťažkosťami. Váš príbeh vzbudzuje obdiv, ale zároveň aj dojatie: koľko obetí, koľko ťažkostí, koľko nepochopenia. A prekonali ste to vďaka apoštolskej odvahe dona Bosca,  s mučeníckou smrťou blahoslaveného Titusa Zemana, ktorý je určite korunou a najväčším svedkom týchto sto rokov apoštolátu.

V apoštolskom liste, ktorý pápež František poslal pri tejto slávnostnej príležitosti a ktorý prečítame pred koncom svätej omše, pápež hovorí, že vy, saleziáni, musíte byť aj naďalej, ako to povedal don Bosco, skutočnými duchovnými otcami mladých. Ďakujeme vám teda za to, čo ste urobili, za to, čo robíte, ale musíme sa pozerať dopredu na ďalších sto rokov. Potrebujeme nové povolania, potrebujeme nových spolupracovníkov, potrebujeme silnú a radostnú saleziánsku rodinu!

Preto, drahí bratia a sestry, zatiaľ čo sa s vďačnosťou pozeráme na minulosť, žime prítomnosť s nadšením. Nech s vašou pomocou snívame, ako ste nás aj doteraz privádzali k snívaniu! Snívajme s donom Boscom! Pokračujme v tomto sne, ktorý ste začali pred sto rokmi! Slovensko potrebuje snívať! A môže snívať s vami, s mladými, s vašou charizmou. Snívať s nádejou, s radosťou a nadšením.

Drahí bratia a sestry, tento sen trvá, trvá, trvá. Nech žijú saleziáni! AMEN.

Zdroj: saleziani.sk