Zhováral sa: Patrik Rosival / Foto: archív Heleny Gúberovej

Od septembra 2023 môžete pravidelne v Bratislave na Miletičke stretnúť jednu novú tvár – sestru saleziánku Helu Gúberovú. Po prosbách a žiadostiach od mladých sa podarilo, že aj v tomto stredisku budú pôsobiť nielen saleziáni, ale aj saleziánka. Pomáha najmä dievčatám animátorkám dobrými radami, ale jej prítomnosť sa nedá zúžiť iba na toto. Prinášame vám rozhovor s ňou, aby ste ju mohli bližšie spoznať.

Odkiaľ pochádzaš a ako si sa dostala k saleziánkam, respektíve Dcéram Márie Pomocnice?

Zlaté Moravce je moje rodné mesto. Pre jeho nenápadnosť ho prezývali aj Stratená pri Nitre 🙂.

A ako k saleziánkam? Bolo to dosť komplikované, pokúsim sa vtesnať to do zopár viet. Vždy som túžila mať veľkú rodinu, aspoň desať detí. Podotýkam, že už aj zoznam mien som mala, ale kdesi v hĺbke som cítila, že nie toto je cesta pre mňa, niečo iné…ale „tomu inému“ som sa veľmi bránila. Postupne sa kryštalizovala vo mne túžba nedeliť sa o lásku so žiadnym mužom a patriť iba Ježišovi. Chýbal však posledný „klik“ a k nemu ma Boh posunul cez vážny úraz môjho otca, na ktorom som dosť lipla. Keďže som v Bratislave už pracovala a jeho doviezla záchranka sem do nemocnice, mohla som mu byť nablízku a v utrpení ho sprevádzať. Denne som mu nosila Eucharistiu ako posilu, ale v skutočnosti tých 60 minút cestovania rôznymi MHD ako osobné moje adorácie premieňali mňa. Keď sa otec z ochrnutia po operácii chrbtice znova postavil na nohy, aj mne „sa spevnil chrbát a vykročila, teda vsadila som“ na saleziánky, ktoré si ma získali integrálnou výchovou mladých a rodinnosťou.

Kde všade si doteraz pôsobila?

Moje zmeny a sťahovania nazývam „stieračové“, pretože každá nová zmena komunity u mňa je „zo západu na východ“ a opačne. Posúďte sami: Bratislava, Dubnica, Humenné, Rím, Košice, Michalovce, Albánsko, Bratislava. Každé sťahovanie je náročné a spätne na každé miesto pozerám s nostalgiou, lebo som tam nechala veľa priateľstiev.

Čo je tvoje zamestnanie?

Hmm a ktoré myslíš? To je u mňa pestré: najprv som pracovala v lekárni, potom ako zdravotná sestra na kardiologickej JISke. Neskôr alebo aj súčasne som učiteľka náboženstva a etickej výchovy. Tiež som prešla niektorými jazykovými školami ako lektorka taliančiny. Všade ide o intenzívny kontakt s ľuďmi – s chorými, dospelými, deťmi či mladými.

Väčšinou som učila na štátnych školách, kde som sa pohybovala medzi neveriacimi alebo „predsudkovo veriacimi“ ľuďmi. Každá škola, trieda bola pre mňa výzvou, ale po nejakom čase mi vždy ukradli polovicu srdca.

Viem, že dievčatá animátorky mali takú túžbu, aby na Miletičke pôsobila aj nejaká saleziánka. Ako sa to podarilo a ako si sa k tomu dostala konkrétne ty?

To nie je moja zásluha. Beriem to ako vyvolenie, česť 😊.

Ako často si na Miletičke a čo je hlavná náplň tvojho apoštolátu?

Prepáč, na túto otázku neviem odpovedať. To nech ľudia vypozorujú sami…

Čo ťa na Miletičke zatiaľ najviac oslovilo alebo prekvapilo?

Ste mladí z hlavného mesta, a nie ste „horenosy“, teda aspoň takých som tu ešte nestretla. Skôr stretám ústretových a srdečných ľudí, chalanov, ktorí vedia byť aj gentlemani a radostne hrkotajúce dievčatá. Asi za tým budú saleziáni, úctiví a rešpektujúci.

Ako oddychuješ a využívaš voľný čas?

Som typ človeka s množstvom záujmov, a preto voľný čas iba tak nemám, ale viem si ho vytvoriť. Milujem vodu vo všetkých skupenstvách, teší ma plávanie a behanie, prechádzka v prírode v zime aj v lete. Fascinuje ma klavír aj husle. V poslednom období viac šijem a vyrábam handmade milé veci. Ale objavila som, že ma baví aj stavebná úprava a design interiérov. Výborne si však viem oddýchnuť spaním alebo zostať len tak sama v tichu.