Autor: Viktória Norisová, Barbora Okruhľanská / Foto: Pixabay a Unsplash

Do nového roka často vstupujeme s rôznymi predsavzatiami, výzvami či plánmi. Chceme žiť zdravšie, čítať viac zo Svätého písma, tráviť viac spoločného času ako rodina a podobne. Neodmysliteľnou súčasťou našich životov sú aj médiá. Pripravili sme pre vás niekoľko, na prvý pohľad možno úplne jednoduchých nápadov, ktorými sa môžete inšpirovať pri tvorbe svojich novoročných výziev. Veď „kto je verný v malom…“

Zmotajme káble a nabíjačky

Každá technika má svoje vedenie či nabíjačky. Spleť káblov niekedy tvorí poriadnu pavučinu. Prvá mediálna výzva znie: upracme si techniku. Zmotajme káble, nabíjačky, vyčistime si obrazovky, klávesnice. Na internete nájdete množstvo noviniek na káblové pavučiny. Náš domov i kancelária budú vyzerať útulnejšie a šetrným zaobchádzaním predĺžime našim pomocníkom životnosť.

Poriadok na pracovnej ploche i v priečinkoch

Je pravda, že pre systematikov to asi žiadna výzva nebude, no každému z nás sa z času na čas nakopia posťahované súbory rôzneho druhu či dokumenty na pracovnej ploche, ktoré by bolo fajn pretriediť, nepotrebné vymazať a podstatné zaradiť do označených „chlievikov“. Keď zaradíme túto aktivitu pravidelne do svojho kalendára (podľa druhu a intenzity práce s počítačom), výsledky snaženia môžeme oceniť pri ďalšej navrhovanej výzve.

Pravidelné zálohovanie dát

Ak vám záleží na vašich fotkách, dôležitých dokumentoch, kontaktoch či konverzáciách, túto výzvu rozhodne nepodceňujte. Technika je nevyspytateľná záležitosť. Dnes už existujú rôzne možnosti, kam bezpečne ukladať svoje dáta tak, aby sme o nič neprišli. K rodinnému upratovaniu domácnosti môže pribudnúť aj aktivita „rodinné zálohovanie dát“. Môžete si zvoliť správcu domáceho servera – fantázii sa medze nekladú.

Rodinný online alebo aj offline fotoalbum

Časy, keď sa na rodinných oslavách povyťahovali albumy s fotkami a spomínalo sa na spoločne prežité chvíle, sú už vo väčšine domácnostiach fuč. Fotí sa mobilom a zábery ľudia často sprostredkúvajú len na sociálnych sieťach alebo ostanú uložené spolu s ďalšími tisíckami iných niekde na disku. Odporúčame vám raz za mesiac stiahnuť všetky fotky z telefónov, vybrať najkrajšie zábery a pridať ich do spoločného rodinného albumu, do ktorého majú prístup vaši najbližší. Zdroj najlepších záberov sa osvedčí aj pri výrobe kalendárov pre starých rodičov či vyvolávaní fotiek do „starodávnych fotoalbumov“.

Úschovňa mobilov

K vešiaku na kľúče či kabáty, škatuli na šatky a čapice alebo košíku na dáždniky môže vo vašej domácnosti pribudnúť aj úschovňa na mobilné telefóny. Miestečko, kde všetci po príchode domov odložia svoje zariadenia. Kedykoľvek si ich môžu prísť skontrolovať, ale tým, že ich nemajú ustavične pri sebe, nemajú potrebu ich stále zbytočne skrolovať.

Podporme hodnotné veci lajkom alebo komentárom

Ísť s kožou na trh niekedy nie je jednoduché, hoci za obrazovkou človek nazbiera viac odvahy. Nebojme sa šíriť v mori sociálnych sietí pozitívne vlnenie. Kritiky a hejtu je tam neúrekom, často od ukričanej menšiny. Neberme hodnotné a kvalitné veci automaticky. A hoci sa hovorí, že dobré sa chváli samo, určite nezabudnime povzbudiť autorov „dobra“ slovami uznania a podpory. Môže ich to motivovať k tvorbe ďalšieho hodnotného obsahu.

Využime pripomienky narodenín

Ste chodiaci kalendár alebo si nepamätáte sviatky ani svojich najbližších? Výhodou sociálnych sietí je to, že vám tieto špeciálne udalosti pripomínajú. Ďalšou novoročnou výzvou je, že aspoň jednou originálnou vetou zablahoželáme človeku, ktorého sviatok nám sociálna sieť pripomenula. Ktovie, možno práve vďaka tomuto predsavzatiu „oprášime“ kamarátstva.

Stretnutie s online kamarátom

Možno práve predchádzajúca výzva pripraví pôdu pre zrealizovanie nasledujúcej. Pozvať niektorého zo svojich kamarátov na stretnutie naživo. Môže to byť známy, kamarát zo stredoškolského stretka, ktorého ste od maturity nestretli, bývalá kolegyňa z práce… Jednoducho ľudia, s ktorými ste v kontakte aspoň online a sľubujete si, že sa už „musíte“ stretnúť. Čo tak dať to do praxe už najbližší mesiac?

SKUTOČNÝ PRÍBEH

Tri dni v prehistorickej dobe nesmartfónovej

Teória je teória a prax je prax. O tejto pravde som sa v súvislosti s mediálnou výchovou už niekoľkokrát presvedčila. Ako jednoducho a jasne som študentom na fakulte predstavovala mediálnu výchovu v rodine, kým som vlastnú rodinu nemala. Konfrontácia s realitou priniesla nejednu prehratú bitku. Niečo podobné som zažila pred niekoľkými týždňami, keď mi z ničoho nič odišiel jablkový smartfón…

Stalo sa to v piatok podvečer. Doslúžil. Dáta i kontakty sme našťastie stihli odzálohovať. Úplne nový telefón som však nechcela. S mojím typom som bola spokojná, a hoci je starší, podarilo sa mi taký istý zohnať od známeho. Priniesť mi ho však mohol až o niekoľko dní, a tak sa začal môj nie úplne dobrovoľný pobyt v dobe prehistorickej nesmartfónovej. Jediné náhradné zariadenie, ktoré sme doma mali, bol starý tlačidlový telefón bez možnosti pripojenia na internet. Hrdinsky som si povedala, že to nebude problém. Na Facebook a Instagram teraz aj tak nechodím (mám od nich pôst), používam klasický diár, maily si skontrolujem v počítači, rovnako aj internetové vydania novín. Problém budú iba kontakty, keďže na SIM karte žiadne nemám. Tie najdôležitejšie som si uložila do telefónu. Budem sa cítiť slobodnejšia. Ja predsa nie som závislá od telefónu.

Prvé precitnutie prišlo, keď som sa chcela s kamarátkou dohodnúť, o koľkej sa stretneme s deťmi vonku. Poznáme sa iba krátko a komunikujeme spolu cez WhatsApp, rovnako tak aj záležitosti škôlky v rodičovskom výbore. Svet sa nezrúti – pomyslela som si, kamoška mi napísala esemesku. Najskôr som ju však musela identifikovať, keďže som jej číslo nemala. Našťastie do škôlky nebolo nič potrebné riešiť, no bežné písanie v kamarátskych skupinách mi naozaj chýbalo. Ďalšie precitnutia nastali počas nakupovania v obchodnom centre. Platenie mobilom, vernostné karty v aplikáciách či bežná kontrola účtu cez telefón bola pasé. Žiadne podcasty, audioknihy ani hudba, ktorými som si zvykla krátiť pešie presuny medzi obchodným centrom a bytom. Písanie esemesiek som na tlačidlách vzdala. Nechápem, ako som kedysi dokázala napísať týmto spôsobom dve rozvité vety, a to nebolo ani tak dávno. Deti sa pozerali na mobil a spočiatku ťukali prstom na obrazovku. Musím povedať, že to bola pre nich naozajstná exotika.

Za tri dni som si uvedomila, ako často beriem telefón počas dňa do rúk. V mnohom je to užitočný pomocník, ale naozaj si zaslúži toľko mojej pozornosti? Tlačidlovému batéria vydržala takmer celé tri dni a bol skoro stále položený na poličke.

Bola to veru podnetná skúsenosť. Ak by si to chcel niekto náhodou vyskúšať v rámci novoročnej mediálnej výzvy, tlačidlový mobil stále mám…

Viktória Norisová