Autor: Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

„Na cestách po saleziánskom svete som opäť mohol osobne skonštatovať, že Panna Mária Pomocnica – ako to sľúbil don Bosco – je majákom svetla, bezpečným prístavom, materinskou láskou k svojmu synovi a k nám všetkým.“

Milí priatelia dona Bosca, mesačníka Il Bollettino Salesiano a jeho vzácnej charizmy. Ako to často robím, chcem sa s vami v tomto mesiaci máj podeliť o udalosť, ktorú som zažil nedávno a ktorá sa dotkla môjho srdca a zároveň ma podnietila intenzívne uvažovať o našej zodpovednosti za nábožné uctievanie Panny Márie Pomocnice.

V deň, keď Ján Bosco vstúpil do seminára, mu mama Margita povedala: „Keď si prišiel na svet, zasvätila som ťa Panne Márii. Keď si začínal študovať, odporúčala som ti, aby si si nábožne uctieval túto našu Matku. Teraz ti odporúčam, aby si bol celý jej. Miluj kamarátov, ktorí si nábožne uctievajú Pannu Máriu. A ak sa staneš kňazom, vždy odporúčaj a šír úctu k Panne Márii.“ „Keď moja matka dopovedala tieto slová, bola dojatá a ja som plakal. Odpovedal som jej: ,Mama, ďakujem vám za všetko, čo ste mi povedali a čo ste pre mňa urobili. Tieto vaše slová nebudú povedané nadarmo a budú pre mňa pokladom po celý môj život.‘“

Ako často pripomínajú naše Pamäti, don Bosco sa vrhol do náručia Božej prozreteľnosti ako dieťa do náručia svojej matky.

Saleziánske mesto

Keď som koncom marca opäť išiel do Peru v Latinskej Amerike, chcel som navštíviť jedno mesto a veľmi významné saleziánske dielo v severozápadnej časti krajiny, a to z viacerých dôvodov.

V prvom rade preto, že samotní miestni obyvatelia nazývajú Piuru „mestom večnej horúčavy“ alebo aj „mestom, kde sa nikdy nekončí leto“. Je tam, samozrejme, veľmi teplo a vlhkosť to mesto robí ešte teplejším.

Ale zároveň je to výrazne saleziánske mesto. Viac ako storočie saleziánskej prítomnosti na tomto mieste poznačilo ducha ľudí silným rodinným štýlom vzťahov a výchovných i vzťahových väzieb, ktorý je veľmi jednoduchý, skrátka veľmi saleziánsky.

Predovšetkým však je to citeľne mariánske mesto a vďaka pôsobeniu dvoch saleziánskych diel si mimoriadne nábožne uctieva Pannu Máriu Pomocnicu.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť veľkolepú výchovno-vzdelávaciu službu, ktorú už od začiatku prítomnosti tohto diela poskytuje Škola dona Bosca a v posledných desaťročiach predovšetkým saleziánske dielo Bosconia, skromné a krásne dielo v jednej z najsužovanejších a najchudobnejších častí na okraji periférie. Vďaka angažovaniu mnohých ľudí (tak v občianskej spoločnosti, ako aj v Cirkvi), a predovšetkým vďaka charizme dona Bosca sa táto časť mesta neustále pretvára, pričom dáva vhodnú príležitosť na odborné vzdelanie stovkám chlapcov a dievčat, ktorí tam, kde by nemali žiadne možnosti, dnes opúšťajú tento saleziánsky dom so vzdelaním a s rozvinutou a prakticky osvojenou profesiou pre svet práce.

V Bosconii je dokonca veľkolepé saleziánske zdravotné stredisko, ktoré spravuje jedna vetva našej rodiny – saleziánky.

Myslím, že som narýchlo opísal to, čo som našiel v „meste večného tepla“. Všetko je tam pozoruhodné, ale obzvlášť sa ma dotkla hlboká nábožná úcta k Panne Márii Pomocnici. Takmer nečakane – pretože len niekoľko týždňov dopredu som ohlásil, že by som sa s nimi rád prišiel stretnúť – som sa v bežný pracovný deň o 18.00 ocitol uprostred davu viac ako tritisíc ľudí, ktorí sa zhromaždili na slávení Eucharistie na počesť našej Matky a Pomocnice.

Videl som stovky detí a mladých ľudí s rodičmi, desiatky a desiatky chlapcov, dievčat a dospievajúcich z rôznych miestnych saleziánskych oratórií, učiteľov, vychovávateľov atď.

„Večné teplo mesta“ sa mi zdalo malé v porovnaní s vierou, nábožnou úctou, vnútorným prežívaním a modlitbou, spevom a všetkým, čo – ako som si predstavoval – napĺňalo srdcia týchto ľudí, ako aj moje srdce.

Na cestách po saleziánskom svete som opäť mohol osobne skonštatovať, že Panna Mária Pomocnica – ako to sľúbil don Bosco – je majákom svetla, bezpečným prístavom, materinskou láskou k svojmu synovi a k nám všetkým, jej synom a dcéram. Je to koniec koncov MATKA, ktorej sa zverujeme a ktorá nás vždy bude viesť k svojmu milovanému Synovi. Videl som to aj v Piure.

Panna Mária na balkóne

Zároveň by som rád pridal ešte jeden malý komentár s potrebnou sebakritikou pre nás všetkých, ktorí sme synmi a dcérami dona Bosca. Ide o toto: Boží duch prichádza, kam chce, a dotýka sa sŕdc svojich veriacich tak, ako to vie len on. To je aj prípad nábožnej úcty k Matke Božieho Syna, ktorá vždy chcela počítať s nami. Moja kritická poznámka je taká, že nie vo všetkých častiach sveta sme predstavovali nebeskú Matku, našu Matku a Pomocnicu, rovnakým spôsobom, s rovnakou intenzitou, s rovnakým apoštolským zápalom. Sú miesta, kde sme vybudovali školy, kde sme podnikli mnohé kroky, kde sme určite poslúžili dobru ľudí, ale nedokázali sme dosiahnuť to, aby ju poznali a milovali.

To by bolo pre dona Bosca nepochopiteľné. A poviem vám, že pre mňa je to rovnako nepochopiteľné a neprijateľné. Pretože ak by navyše v rodine dona Bosca boli ľudia, ktorí nemajú vzťah k Pomocnici kresťanov, neboli by synmi a dcérami dona Bosca, ale niečím iným. Ona, naša Matka, a nábožné uctievanie Pomocnice ako Pánovej i našej Matky nie sú v saleziánskej charizme nezáväzné, ako to nebolo ani pre dona Bosca. Je to jednoducho niečo podstatné. Don Bosco neustále opakoval: „Najsvätejšia Panna Mária je zakladateľkou a bude podporovateľkou našich diel, bude nám štedro dávať časné i duchovné dary, bude našou vodkyňou, našou učiteľkou a našou matkou. Všetky Pánove dary k nám prichádzajú prostredníctvom Panny Márie.“

Don Bosco v jednom zo svojich snov videl veľmi vznešenú pani oblečenú v kráľovskom odeve, ktorá sa vyklonila zo svojho balkóna a kričala: „Deti moje, poďte, ukryte sa pod mojím plášťom!“

Je mojou úprimnou túžbou, aby táto Matka milovaného Syna a Pomocnica kresťanov naďalej bola výnimočnou vo všetkých častiach sveta, ako ňou je v „meste večného tepla“ Piura v Peru.

Prajem všetkým na celom svete požehnaný sviatok Panny Márie Pomocnice.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, máj 2023)