Autor: Alžbeta Zelná, Kristína Zelná / Foto: pixabay.com, istock.com

Nový rok 2022 sa na Slovensku nesie v znamení veľkolepých zmien. Jednou z tých pozitívnejších pre celú spoločnosť je zálohovanie PET fliaš, ktoré nám pomôže v každodennom boji s plastovým odpadom. A naše ulice, parky aj lesy už azda nebudú pokrývať voľne pohodené fľaše od nápojov. Čítajte ďalej a dozviete sa okrem iného, čo pre nás tieto zmeny znamenajú v každodennom živote.

Problémy s PET fľašami

PET alebo plastové fľaše, kedysi považované za zázrak vedy, sú v dnešnej dobe jedným z najviac nenávidených odpadov. Už v našom prvom článku Plasty v domácnostiach = plasty v oceánoch sme sa venovali téme plastového znečistenia nášho vodstva. Ročne totiž končí v našich riekach a oceánoch viac než 8 miliónov plastov, ktorých súčasťou sú najmä jednorazové plasty a fľaše. Podľa analýz Ministerstva životného prostredia sa na slovenský trh ročne uvedie až jedna miliarda plastových fliaš. Čo je horšie, celosvetovo je každú minútu predaných vyše milióna PET fliaš a len veľmi malá skupina krajín dnes dokáže recyklovať viac než 90% týchto fliaš. Výnimočným príkladom pokrokovej krajiny, ktorá to zvláda, je Nórsko, ktoré recykluje až 97%, vďaka čomu dokážu znova spracovať a vrátiť do kolobehu veľmi veľké množstvo použitých PET fliaš. A tento rok sa malými krokmi pripájame k tejto svetovej špičke v recyklovaní plastov už aj my.

Zálohovanie sa u nás týka všetkých nápojových obalov obsahujúcich viac ako 80% vody, ktoré sú balené v plastových fľašiach alebo plechovkách s objemom 0,1 litra až 3 litre

Dôležité je označenie fliaš a čiarový kód

V sobotu 1. januára 2022 u nás nadobudne platnosť zákon o povinnom zálohovaní nápojových obalov, čiže plastových fliaš a plechoviek. A keďže systém zálohovania je nám veľmi dobre známy v spojení so sklenenými fľašami, zvyknúť si na tento nový by pre nás nemalo byť problémom. Zálohovanie sa u nás týka všetkých nápojových obalov obsahujúcich viac ako 80% vody, ktoré sú balené v plastových fľašiach alebo plechovkách s objemom 0,1 litra až 3 litre. Zálohovať sa preto nebudú plastové ani kovové obaly od mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 15%. Odovzdávať ich treba nestlačené, spolu s vrchnákom a je potrebné, aby na nich ostal čitateľný čiarový kód. Výška zálohy bude jednotná pre PET fľaše aj plechovky 0,15 €. Odovzdať však môžeme len fľaše označené symbolom zálohovania („Z“ v recyklačných šípkach) a s textom „zálohované“. Povinným zálohovaním plastových nápojových obalov sa pripájame k približne štyridsiatim krajinám sveta. V Európskej únii je to napríklad Nemecko (ktoré so zálohovaním začalo už v roku 2003), Fínsko, Estónsko a vo svete sú to Kanada, Izrael, Austrália či niekoľko štátov USA.

Prečo je zálohovanie prospešné?

Vďaka priamemu zálohovaniu existuje vyššia šanca pre zachytenie špecifického typu materiálu využiteľného na recykláciu. Tým sa zefektívňuje zber a znižuje množstvo odpadového materiálu, čo umožňuje opakované použitie týchto materiálov. A to zasa podporuje kvalitnejší a čistejší druhotný materiál, ktorý nie je kontaminovaný inými prvkami alebo chemickými prísadami. Na Slovensku prepravujeme zálohované fľaše a plechovky do triediaceho centra, kde sa rozdelia podľa materiálu a farby, odkiaľ sa presunú na recykláciu. Takto sa následne môžu vyrobiť nové PET fľaše a plechovky a vzniká menej odpadu, ktorý by skončil v našich vodách a postupne by sa ako mikroplasty dostával do nášho jedla, kozmetiky či oblečenia. Celý systém zálohovania tak pomáha zmierňovať globálnu klimatickú krízu.

Vďaka zálohovaniu a následnej recyklácii sa môžu vyrobiť nové PET fľaše a plechovky a vzniká menej odpadu, ktorý by skončil v našich vodách a postupne by sa ako mikroplasty dostal do nášho života

Ako s plastami bojujú na ďalekých kontinentoch?

Kreatívny spôsob boja s plastovým znečistením našli obyvatelia utečeneckého tábora Kakuma v Keni v spolupráci s rakúskou firmou Plasticpreneur. Práve táto firma vyrába jednoduché prístroje na recykláciu plastov a následnú výrobu „nových“ produktov. Plastový odpad sa najprv namelie na drobné kúsky a tie sa potom teplom a tlakom formujú do rôznych tvarov a predmetov. Príkladom sú taniere, poháre, detské počítadlá a strešné krytiny, ale aktuálne vyrábajú aj ochranné štíty na tvár, ktoré slúžia na ochranu pred šírením ochorenia Covid-19. Darí sa im tak riešiť problémy s pribúdajúcim plastovým odpadom, ktorý spaľovali, čím dochádzalo k vážnemu znečisťovaniu ovzdušia.

Kreatívny spôsob boja s plastovým znečistením našli obyvatelia utečeneckého tábora Kakuma v Keni v spolupráci s rakúskou firmou Plasticpreneur

Chce to chuť a šikovné ruky

Čo sa týka recyklovania PET fliaš, ide vo veľkej miere o downcycling, čiže znižovanie hodnoty materiálu. Mnohí vedci, ale aj umelci však už našli viaceré spôsoby upcyklovania, teda zvyšovania hodnoty PET materiálu, od domáceho majstrovania a dekorácií až po priemyselné využitie. Dá sa totiž premeniť na pevné materiály využiteľné v automobilovom priemysle, vo veterných turbínach či športovom náčiní – snoubordoch a skejtbordoch, ale aj na vytvorenie záhradného skleníka bežnej veľkosti. A nasekanú PET fľašu možno dokonca použiť na výrobu lana, schopného odtiahnuť auto.

Inšpiráciu nemusíme hľadať ďaleko

Iniciatíva Recyklátor z Popradu, ktorá sa venuje distribúcii, vzdelávaniu a produkcii, ponúka na svojej stránke www.recyklator.org viaceré slovenské upcyclingové projekty, ktorých aktivity môžeme nielen vyskúšať, ale dokonca aj podporiť. Medzi ich najznámejšie patria „Recyklácia v školskej praxi“, ktorá predstavuje prácu s deťmi v osade Lomnička. Tiež „Edukačné kontajnery“ alebo „Edukoše“ vyrobené z odpadových materiálov príbuzných komunite, ktoré obsahujú obrazové informácie, ukážky a inšpirácie pre upcycling z odpadu, čo doň vhadzujú. A v neposlednom rade sú to „Hachai“, sedacie vaky vyrobené z 99% recyklovaných materiálov.

Ročne končí v našich riekach a oceánoch viac než 8 miliónov ton plastov, ktorých súčasťou sú najmä jednorazové plasty a fľaše

Vatikán vydal voči znečisteniu planéty jasné stanovisko

Situácia s plastovým znečistením je alarmujúca a túto skutočnosť si uvedomuje aj pápež František, ktorý nás všetkých vyzýva budovať kultúru zmeny postavenú aj na koreňoch našej viery. V novembri 2021 adresoval účastníkom summitu COP26 v súvislosti s klimatickou situáciou tieto slová: „Bohužiaľ, musíme uznať, ako ďaleko sme od dosiahnutia cieľov stanovených pre boj proti klimatickým zmenám a znečisteniu našej planéty. Buďme k sebe úprimní: takto nemôžeme pokračovať!“

Zálohovanie nápojových fliaš možno vyzerá ako náročný proces, ktorý si treba naštudovať a stanovuje si množstvo podmienok. Ale predstava, že naše okolie nepokrývajú materiály, ktoré sa rozkladajú viac než 450 rokov, za to stojí. Navyše všetky potrebné informácie sú dostupné v predajniach alebo na stránke správcu zálohového systému www.slovenskozalohuje.sk. Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje 302/2019 z 11. septembra 2019 je síce malý krok pre Slovensko, ale veľký krok pre planétu a budúce generácie.