Text a Foto: Ferdinand Kubík SDB

V Ríme pri hlavnej železničnej stanici TERMINI stojí Bazilika Božského Srdca, ktorú na žiadosť Svätého Otca Pia IX. postavil don Bosco. Pôvodným zámerom pápeža bolo zasvätiť kostol svätému Jozefovi, ktorého v roku 1870 vyhlásil za „patróna univerzálnej cirkvi“. Práce sa však zastavili pre nedostatok financií a Svätý Otec poprosil dona Bosca, aby pokračoval v stavbe. Aj napriek podlomenému zdraviu sa don Boscovi podarilo získať prostriedky potrebné na stavbu kostola apelovaním na katolícky svet a osobnými cestami do Francúzska a Španielska. Kostol bol vysvätený 14. mája 1887. Z vďačnosti k svojim dobrodincom sa na dvanástich stĺpoch (okrem jedného) objavili mená darcov. Na jednom z nich, hneď prvý stĺp sprava (od oltára) sa nachádza nápis: KATARZYNA ADAMOWA POTOCKA. Je to meno poľskej grófky Kataríny Potockej, rod. Branickej.

Pilier v Bazilike Božského Srdca v Ríme na ktorom sa nachádza nápis: KATARZYNA ADAMOWA POTOCKA

Neboli to teda len bohatí ľudia zo západu, ale aj v blízkej poľskej krajine našiel don Bosco dobrodincov. Kto je tá žena, keď sa v centrálnom archíve nenachádza žiadna korešpondencia medzi ňou a donom Boscom?

Grófka Katarína Branická sa narodila v roku 1825 v Lubomli (dnešná Ukrajina, blízko hraníc s Poľskom). Wikipédia ju predstavuje ako poľskú šľachtičnú, zberateľku umenia, podporovateľku vedeckých prác profesorov Jagelonskej univerzity a dobrodinku, ktorá financovala opravy arcibiskupského sídla v Krakove a katedrály na Waweli. Okrem toho, že Katarína patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti Európy na základe pôvodu, krásy a bohatstva, napr. odmietla návrh na manželstvo od princa Karola Ľudovíta Bonaparteho neskoršieho cisára Napoleona III. (1808 – 1873), ktorý sa stal prvým prezidentom Francúzska, bola aj neobyčajne podnikavá, s citom pre dobročinnosť. Poľský skladateľ Fryderyk Chopin jej venoval v novembri 1848 Valčík As dur. Táto skladba je jeho posledným dielom, ktoré bolo zverejnené za jeho života.

Katarzyna Adamowa Potocka

Jej babka Alexandra von Engelhardt (Sašenka) (1754 – 1838) bola v Petrohrade dvornou dámou Kataríny Veľkej. Katarína Veľká jej z politických dôvodov vybrala za manžela poľského grófa Františka Xavery Branického (ok. 1730 – 1819). V Poľsku existujú fámy (ktoré historik Simon Sebag Montefiore označil ako „stupid“), že jej matkou bola ruská cárovná Katarína Veľká, ktorá v roku 1764 neporodila chlapca Petra, ale dievča a cárovná Alžbeta toto dievča vymenila za chlapca. Cárovná Alžbeta po pôrode matke – Kataríne neukázala dieťa, ale hneď ho od nej odobrala.

Grófka Katarína Branická sa v roku 1847 v Drážďanoch zosobášila so svojím bratrancom Adamom Jozefom Potockým (1822 – 1872) a spolu mali 7 detí. Usadili sa asi 25 km na západ od Krakova v Krzesowiciach, kde postavili palác. Katarínin manžel Gróf Adam Potocký zastával aj viacero významných politických funkcií, ba dokonca za účasť na vlasteneckých sprisahaniach bol v rokoch 1848 až 1851 väznený v Ľvove a v Špilbergu. Zomrel ako päťdesiatročný na porážku v roku 1872. Po smrti manžela sa vdova Katarína (možno po vzore sv. Alžbety) rozhodla pomáhať druhým. Financovala palác v Krzeszowiciach, kde podporovala miestne obyvateľstvo.

Palác Potockých v Krzesowiciach

Stála pri zakladaní vidieckych škôl, úverových spolkov a filantropických inštitúcií. Bola zakladateľkou viacerých kostolov v oblasti jej panstiev. Zaviedla udeľovanie dôchodku pre úradníkov a služobníctvo na svojom panstve. Bola predsedníčkou Dobročinnej spoločnosti v Krakove.

Katarzyna Adamowa Potocka vo vyššom veku

Jej pravnučka takto predstavila svoju prababku Katarínu: „Katarína Branická, neskôr Adamova Potocká […] bola zamestnaná charitatívnou prácou. Za jej čias „Barany” – palác pod Baranami v Krakove, sa stal centrom kultúrneho života mesta, mestskej inteligencie i sveta vedy. […]; finančne podporovala vedeckú činnosť profesorov univerzity, zbierala historické a rodinné pamiatky. […] deti vychovávala starostlivo. Vkladala im do srdca pocit zodpovednosti, pravdy o sebe a o ľuďoch, ako aj povedomie, že každý človek má svoje povinnosti, ktoré treba splniť čo najlepšie a najzodpovednejšie.”

Grófka Katarína Potocká zomrela v Krzesowiciach v roku 1907 v 87. roku života a pochovaná je v krypte Potockých v miestnom farskom kostole sv. Martina z Tours.

Kostol sv. Martina v Krzesowiciach

Detail hrobu grófky Kataríny Potockej v krypte Potockých v kostole sv. Martina v Krzesowiciach

Krypta rodiny Potockých v kostole sv. Martina v Krzesowiciach. Hrob grófky Kataríny Potockej je v strede dole, pod jej manželom Adamom Potockým