Obsah
Autor: saleziáni z Hodov / Foto: archív SDB Hody
Niekto by si mohol myslieť, že tunajší „ludé“ chceli hodovať každý deň, a tak si založili osadu Hody, no pravdepodobnejšie tento veselý názov pochádza od zemianskej rodiny Hodiovcov. Tí vlastnili miestne pozemky po vazalovi Hudym, o ktorom hovorí prvá písomná zmienka z roku 1291.
História
Potom na dlhé roky spustošili daný kraj Turci, až sa barón Preier rozhodol postaviť si tu barokový kaštieľ aj s kaplnkou.
Po prvej svetovej vojne kúpil kaštieľ i s gazdovstvom advokát Dr. Maďarič a osadlosť prekvitala. Viedenským diktátom z roku 1938 celý okres Galanta pripadol Maďarsku, gazdovstvo bolo zhabané a postupne devastované vojnovými vyslúžilcami, ale napriek silnej maďarizácii zostali Hody slovenské. Po vojne bolo hospodárstvo vrátené opäť Maďaričovcom, ktorí založili Hospodárske družstvo spolumajiteľov. Od nich v roku 1946 kúpili kaštieľ saleziáni a na Vianoce 1947 sem preniesli Pedagogický inštitút z Trnavy – 50 klerikov gymnazistov.
Bohužiaľ, onedlho aj sem – ako na celom Slovensku – prišli v roku 1950 štátni komunistickí zmocnenci, skonfiškovali majetok a saleziáni museli dom opustiť. Najprv kaštieľ pripadol kultúrnemu spolku Čemadok a potom fungoval ako psychiatrická liečebňa. Zázrakom je, že celých 40 rokov kaplnka slúžila veriacim a konali sa v nej pravidelné bohoslužby. V roku 1994 bol majetok vrátený saleziánom, ktorí tu okrem miestnej pastorácie organizovali duchovné cvičenia, obnovy či stretnutia mládeže pre široké okolie. O tom, že miestny genius loci je „salezián“, svedčí aj fakt, že z Hodov pochádzajú štyria saleziáni kňazi: J. Malženický, F. Valábek, M. Valábek a P. Šinčík.
Niečo zo súčasnosti
Najprv tá vzdialená (1994 – 2020)
Hody boli známe aj tým, že sa tu organizoval festival Nádej. Bolo to stretnutie mládeže Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy. Okrem toho sa tu konali duchovné cvičenia a duchovné obnovy.
V roku 2011 sa v Hodoch začalo formovať spoločenstvo Hody team, ktoré sa v roku 2015 stalo občianskym združením. Počas rokov toto spoločenstvo vďaka podpore saleziánov, galantskej fary, mesta Galanta a mnohých dobrodincov usporiadalo viac ako 40 akcií: letné tábory, stretká, duchovné obnovy, Fašiangovice… Cieľom tohto spoločenstva je privádzať ľudí bližšie k Bohu, ukázať im, že viera sa dá žiť radostne a s nadšením.
Od roku 1994 sa dom postupne upravoval a od roku 2015 sa práce zintenzívnili: oprava oplotenia a nové oplotenie, pripojenie na kanalizáciu, vymenili sa okná, urobila sa nová fasáda a začalo sa budovať detské ihrisko. Park nadobúda svoju krásu a hodnotu, pretože každý rok sa niečo pekné vysadí. A keď všetko vyrastie, bude to malá rajská záhrada.
V roku 2016 sme mali veľkú oslavu, a to 725. výročie prvej zmienky o Hodoch. Bola to veľká slávnosť a svojou návštevou nás poctil aj arcibiskup Zvolenský.
Súčasnosť, tá nedávna
Minulý rok sme prvý raz organizovali v našom areáli MDD v spolupráci s rodičmi z detského ihriska. Bol to pekný sviatok, veľká účasť, súťaže, zábava, bohaté občerstvenie. Na úvod bola svätá omša, nič násilné. Vedelo sa o tom vopred, a kto chcel, prišiel, keďže sem radi prichádzajú rôzni ľudia.
Veľmi dobre funguje aj spevácky zbor Cantate Deo, ktorý má do 40 členov vo veku od 15 do 80. Okrem pravidelných nácvikov a častých vystúpení, či už na svätých omšiach, alebo dobročinných akciách, máva pravidelné duchovné obnovy v Advente a v Pôste. Najprv bývali len pre členov zboru, ale neskôr sme to presunuli do kaplnky, aby mohli byť účastní aj ostatní veriaci. Okrem toho veľmi radi vypomáhajú na brigádach okolo domu a v parku.
Predvídavo sme v roku 2021 dali postaviť veľký stan v parku, aby počas pandemických obmedzení mohli byť takmer všetci účastní na nedeľnej svätej omši. Prichádzajú ľudia z celého okolia. Po svätej omši sa osvedčila „kávičkáreň“, kdesi uzimení ľudia radi dali kávičku alebo čaj.
S novými bratmi prišiel nový vietor do plachiet a začalo to tu ožívať. Pamätná je novembrová brigáda, na ktorej sa zúčastnilo vyše päťdesiat ľudí. Robilo sa v dome, začala sa rekonštrukcia WC, upratovalo sa, ostatní skrášľovali park a priestory.
Začali sa pravidelné Modlitby matiek, malé Bambulkovo – stretnutia mamičiek s deťmi a v piatok poobede sľubne sa rozbiehajúce oratórium.
Momentálne je takáto zostava komunity (na fotke sprava doľava): Pavol Degro – direktor, Marek Gális, Peter Kuchár, Ivan Žitňanský a ja, chlapec na všetko, Peter Podolský.
Ako vidieť, z bývalého domu pre starších a dožívajúcich spolubratov sa stáva Dom prijatia. Od septembra 2021 tu boli na individuálnych duchovných cvičeniach či duchovných obnovách štyria mladí a jedna skupina žien tu na duchovnú obnovu chodí častejšie. Niekoľkí ľudia tu boli na pár dní vyvetrať si hlavu, premodliť niektoré situácie zo svojej minulosti a trochu nám aj pomohli pri zveľaďovaní domu.
Dom prijatia, čo to vlastne je?
V časoch dona Bosca sa potulovalo po uliciach Turína množstvo sirôt, ktorých rodičia zahynuli vo vojne, alebo chlapci prichádzali z vidieka, kde hladovali. Veľké množstvo chlapcov si v meste hľadalo prácu. Don Bosco pri návštevách väzníc videl, že aj keď niektorí z nich majú ochotu žiť lepšie, bez pomoci nemajú veľkú šancu.
Dnes žijeme v takom rýchlom svete, že často strácame samých seba aj vzťah s inými i s Bohom. Chceme pomôcť vytvoriť priestor, kde by sa dalo uzdraviť ranu na duši, prehĺbiť duchovný život, zorientovať sa vo svojom povolaní alebo len učiť sa zaviesť do života harmóniu.
Sme rehoľa, ktorá sa snaží spojiť komunitný život, prácu a modlitbu. Chceme sa s vami podeliť o svoju spiritualitu: kontempláciu a aktívny spôsob života.
S čím sa u nás stretnete:
Pracovná terapia (práca)
● získavanie zručností potrebných pre každodenný život: varenie, upratovanie, údržba
● agro terapia: starosť o park a zvieratá
● príprava a realizácia evanjelizačných programov pre mládež
Spiritualita – modlitba
● modlitba, rozjímanie nad Božím slovom a vzájomné podelenie sa (lectio divina)
● štúdium cirkevných otcov a debata o prečítaných textoch
● každodenná adorácia alebo modlitba svätého ruženca
● modlitba breviára s komunitou saleziánov
● raz za mesiac duchovná obnova
Komunitné prvky
● učiť sa pracovať v tíme
● raz v týždni večer spätnej väzby
● šport a spoločné trávenie voľného času
● spoločné stolovanie: raňajky, obed, večera
Osobné sprevádzanie – raz za mesiac supervízny rozhovor
Podmienky pobytu:
Ochota zapojiť sa do života komunity: modlitby, stolovanie, práca a spoločný program.
Pre koho:
Sú tu dve možnosti. Buď máte záujem prísť na individuálne duchovné cvičenia, máte vlastný program a bude vám k dispozícii kňaz na rozhovor a sprevádzanie duchovnými cvičeniami, alebo druhá možnosť, že sa chcete na nejaký čas zapojiť do života komunity(modlitba, práca, stolovanie…). Treba zvážiť a pri osobnom rozhovore dohodnúť podmienky. Prijmeme osoby od 18 rokov.
Kontakt: hody@saleziani.sk
Často dostávam otázku: „Čo ťa inšpirovalo?“ Možno náhoda, možno Boží hlas. Neviem s istotou povedať. Počas rozhovoru s kamarátom, ktorý vyrastal u saleziánov, som si uvedomil, že to, čo je napísané trochu vyššie, bolo niekedy bežnou praxou. On mi na to povedal: „Veď na tom nie je nič zvláštne, tak sme s vami saleziánmi prežívali každodennosť. Rozdiel je len v tom, že sme chodili domov spať.“ Uvedomil som si, že naše komunity sa viac stávajú inštitúciami, ktoré poskytujú priestory a služby, a menej ponúkajú čas, priateľstvo a spoločné prežívanie života.
To, že prídeš žiť na určitý čas medzi nás (týždeň, mesiac, rok), môže pomôcť tebe aj nám. My sa staneme viac rodinou, ktorá je otvorená pre tých, ktorí to potrebujú, a ty sa môžeš viac pripraviť na život prehĺbením vzťahu k Bohu, spoznaním seba a životom v komunite aj na život v rodine. Najväčšia núdza v našich končinách dnes nie je materiálna, ale je tu núdza nájsť spolupútnika, ktorý úprimne hľadá Boha, seba a chce sa o svoju púť a hľadanie deliť.
Ak sa chcete o saleziánskom diele v Hodoch dozvedieť viac, všetko potrebné nájdete na: www.hody.saleziani.sk.
0 komentárov