Autor: Stefano Martoglio SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

„Ty dokončíš prácu, ktorú začínam. Ja urobím náčrty, ty ich vymaľuješ“ (don Bosco)

Milí priatelia a čitatelia, členovia saleziánskej rodiny, v pozdrave na tento mesiac sa v mesačníku Il Bollettino Salesiano zameriam na veľmi dôležitú udalosť, ktorú práve prežíva saleziánska kongregácia: na 29. generálnu kapitulu. Na ceste saleziánskej kongregácie sa toto zhromaždenie – to najdôležitejšie, aké môže kongregácia zažiť – koná každých šesť rokov.

Veľa vecí je súčasťou nášho života a tento jubilejný rok nám dáva do daru mnohé dôležité udalosti. Chcel by som sa však zamerať na túto udalosť, pretože aj keď je od nás zdanlivo vzdialená, týka sa nás všetkých.

Náš zakladateľ don Bosco si uvedomoval, že nie všetko sa skončí jeho smrťou, ale že jeho život bude určite len začiatkom dlhej cesty, ktorú bude treba prejsť. V roku 1875 – keď mal šesťdesiat rokov – povedal donovi Giuliovi Barberisovi, jednému zo svojich najbližších spolupracovníkov: „Ty dokončíš prácu, ktorú začínam. Ja urobím náčrty, ty ich vymaľuješ […] Urobím približný opis kongregácie a tým, čo prídu po mne, zanechám úlohu urobiť ju krásnou.“

Týmto šťastným a prorockým vyjadrením don Bosco načrtol cestu, ktorú sme všetci povolaní napĺňať; a vo vrcholnej forme ju v týchto dňoch na Valdoccu napĺňa generálna kapitula Saleziánov dona Bosca.

Proroctvo o cukríkoch

Dnešný svet nie je rovnaký ako svet, v ktorom žil don Bosco, ale je tu jedna spoločná črta s tým jeho: je to čas hlbokých premien. Skutočným cieľom dona Bosca bolo úplné, vyvážené a zodpovedné poľudštenie človeka v jeho materiálnych a duchovných zložkách. Zaoberal sa vyplnením „vnútorného priestoru“ chlapcov, formovaním „dobrých hláv“ a „čestných občanov“. V tomto je aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Dnešný svet potrebuje dona Bosca.

Na začiatok položím každému veľmi jednoduchú otázku: „Chceš prežiť tuctový život alebo chceš meniť svet?“ Dá sa aj dnes hovoriť o cieľoch a ideáloch? Keď rieka prestane tiecť, stane sa z nej močiar. Podobne aj z človeka.

Don Bosco nikdy neprestal kráčať. Dnes kráča našimi nohami.

O mladých ľuďoch bol presvedčený, že „táto najkrehkejšia a najvzácnejšia časť ľudskej spoločnosti, na ktorej sa zakladajú nádeje na šťastnú budúcnosť, nie je sama osebe prirodzene zvrátená… pretože ak sa niekedy stane, že sú už v tomto veku pokazení, je to skôr z nerozvážnosti než z úplnej zloby. Títo mladí ľudia skutočne potrebujú dobrotivú ruku, ktorá sa o nich postará, bude podporovať ich rozvoj, povedie ich…“

V roku 1882 na prednáške pre spolupracovníkov v Janove povedal: „Pritiahnutím, vzdelávaním a vychovávaním ohrozených mladíkov robíme dobro pre celú občiansku spoločnosť. Ak bude mládež dobre vychovaná, časom budeme mať lepšiu generáciu.“ Ako keby sme povedali: iba výchova a vzdelávanie môžu zmeniť svet.

Don Bosco mal takmer desivú schopnosť predvídať. Nikdy nehovorí „doteraz“. Ale vždy „odteraz“.

Guy Avanzini, významný univerzitný profesor, neustále opakuje: „Pedagogika dvadsiateho prvého storočia bude buď saleziánska, alebo nebude.“

Raz večer v roku 1851 don Bosco hodil z okna na prvom poschodí medzi chlapcov za hrsť cukríkov. Vypukla veľká radosť. Keď ho jeden chlapec videl usmievať sa v okne, zakričal na neho: „Don Bosco, keby ste mohli vidieť všetky časti sveta a v každej z nich mnoho oratórií!“

Don Bosco uprel svoj pokojný pohľad do neznáma a odpovedal: „Ktovie, možno príde deň, keď sa synovia oratória skutočne rozšíria po celom svete.“

Pozerať sa do diaľky

Ale čo je to generálna kapitula? Prečo venovať tieto riadky téme, ktorá je špecifická pre saleziánsku kongregáciu?

Stanovy Saleziánov dona Bosca v článku 146 definujú generálnu kapitulu takto: „Generálna kapitula je hlavným znakom jednoty Kongregácie v jej rozmanitosti. Je to bratské stretnutie, na ktorom saleziáni spoločne uvažujú, aby zachovali vernosť evanjeliu a charizme zakladateľa a boli citliví na potreby čias a miesta.

Celá Spoločnosť sa prostredníctvom generálnej kapituly dáva viesť Pánovým duchom a v určitej dejinnej chvíli sa snaží spoznať Božiu vôľu, aby lepšie slúžila Cirkvi.“

Generálna kapitula teda nie je súkromnou záležitosťou zasvätených saleziánov, ale veľmi dôležitým zhromaždením, ktoré sa týka nás všetkých, celej saleziánskej rodiny a tých, ktorí majú vo svojom vnútri dona Bosca, pretože v jej strede sú ľudia, poslanie, charizma dona Bosca, Cirkev a každý jeden z nás, z vás.

Stredobodom je vernosť Bohu a donovi Boscovi – v schopnosti vidieť znamenia čias a rôznych miest. Vernosť je neustály pohyb, obnovovanie, schopnosť pozerať sa do diaľky a zároveň stáť nohami pevne na zemi.

Preto sa zhromaždilo približne 250 spolubratov saleziánov z každej časti sveta, aby sa modlili, premýšľali, vymieňali si názory a pozerali do diaľky… vo vernosti donovi Boscovi.

A aby potom po vybudovaní tejto vízie zvolili nového hlavného predstaveného, nástupcu dona Bosca, a jeho generálnu radu.

Drahý priateľ, priateľka, čo toto čítaš, to nie je niečo mimo tvojho života, ale je to súčasť tvojej existencie a tvojej lásky k donovi Boscovi. Prečo ti to všetko hovorím? Aby si to sprevádzal svojou modlitbou – modlitbou k Duchu Svätému, nech pomôže všetkým členom kapituly spoznať Božiu vôľu pre lepšiu službu Cirkvi.

Myslím si, ba som si istý, že 29. generálna kapitula bude týmto všetkým. Skúsenosťou Boha, aby sme doladili ostatné časti náčrtu, ktorý nám don Bosco zanechal, ako sa to robilo vždy na všetkých generálnych kapitulách v dejinách Kongregácie – zakaždým vo vernosti jeho plánu.

S istotou, že aj dnes môžeme naďalej dostávať svetlo, aby sme boli verní Pánovi Ježišovi vo vernosti pôvodnej charizme – s tvárami, hudbou a farbami dneška.

Nie sme v tomto poslaní sami a vieme aj cítime, že Mária, Matka a Pomocnica kresťanov, Pomocnica Cirkvi, vzor vernosti, bude podporovať kroky nás všetkých.

(Podľa Il Bollettino Salesiano, marec 2025)