Text: Beáta Jarošová / Foto: SOŠ sv. Jozefa Robotníka Žilina

Aj v budúcom školskom roku otvára Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka svoje brány. Viac ako 1500 absolventov, ktorým sa za tridsať rokov činnosti venovalo viac ako 350 zamestnancov… Ich snaženie je tiež súčasťou vyše osemdesiatročného príbehu jedného z domov dona Bosca. Vitajte v Žiline!

Živý záujem žiakov

Potešiteľné je, že v čase, keď záujem o remeslá na Slovensku klesá a niektoré učebné odbory zápasia o prežitie, škola má naplnené kapacity prijatých žiakov takmer na sto percent.

Čo stojí za neutíchajúcim záujmom o našu školu? Celkom isto atraktívnosť odborov spojených so širokými možnosťami uplatnenia. Autoopravárske profesie (automechanik, autoelektrikár či autolakovník) zamerané na najmodernejšie technológie poskytujú žiakom možnosť realizovať sa v oblasti automobilového priemyslu. Chlapci, ktorým „zavoňalo“ drevo, taktiež pracujú v moderne vybavených dielňach pod vedením zručných majstrov odborného výcviku. Nemožno nespomenúť ani murárske odbory, ale aj maturitný odbor grafik digitálnych médií, o ktorý je z roka na rok vyšší záujem. Žiaci získajú nielen odborné znalosti a zručnosti, ale aj základné informácie o podnikaní a o tom, ako rozbehnúť to vlastné.

Odbornosť aj osobnosť

Odbornosť je jedným z kľúčových momentov vzdelávania v našej škole, no nie jediným. Pre mladých ľudí a ich rodičov je lákavý aj originálny preventívny výchovný systém dona Bosca. Spočíva v tom, že sa snaží predchádzať zlu a rozvíjať dobré vlastnosti a schopnosti mladých prostredníctvom aktívnej asistencie pedagógov medzi žiakmi. Vzniká tak vzácny priestor na rast profesijný, osobnostný aj duchovný. Integrita mladého človeka je ideál, na ktorom pracujú spoločne učitelia, majstri a vychovávatelia.

Mladí majú k dispozícii priestory, ktoré za ostatný čas prešli zásadnou rekonštrukciou tak, aby spĺňali nároky na modernú školu: zrekonštruovaný internát, v ktorom býva 95 chlapcov, ale aj spomínané dielne pre autoopravárov, autoelektrikársku, autolakovnícku a automechanickú dielňu. Dobre vybudovaná je aj stolárska dielňa a grafický ateliér. Mladí môžu využívať auly, spoločenské miestnosti, ihriská či nádvoria. Sú vedení k športu, umeniu, no učia sa napríklad aj animovať skupinu. Obľúbené sú kurzy spoločenského správania a tanca organizované v spolupráci s družobnou školou – Pedagogickou a sociálnou akadémiou sv. Márie Goretti v Čadci. Vzdelávanie a výchova tak majú rovnako vysokú prioritu.

Otec aj syn

Tajomstvo záujmu o našu školu má ešte jeden dôležitý rozmer. Tým, že výchovný systém dona Bosca zahŕňa sprevádzanie počas celého života, škola zostáva v kontakte s absolventmi – exallievmi – aj po jej skončení. Sú pozývaní a zapojení – často už so svojimi rodinami – do aktivít rôzneho druhu. V súčasnosti tak navštevujú školu žiaci druhej generácie, vyučil sa u nás otec a v súčasnosti k nám chodí aj jeho syn, prípadne synovia a ďalší príbuzní. Aj medzi majstrami a učiteľmi je množstvo bývalých absolventov. Nemožno zabudnúť ani na duchovné povolania, ktoré sa zrodili uprostred všetkého toho snaženia.

Grafik digitálnych médií, natáčanie videa

Z histórie

Saleziánsky dom v Žiline postavili v roku 1937. Saleziáni ho využívali do roku 1950 a opäť od roku 1989. Ich pôsobenie v našej diecéze, a špeciálne v Žiline, za vyše 80 rokov označil aj žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis ako veľmi požehnané. Spolu so školskými sestrami sv. Františka pozval v 30. rokoch minulého storočia saleziánov do Žiliny pápežský prelát Tomáš Ružička. Videl, že obidve rehoľné spoločenstvá sú potrebné pre mladých ľudí, aby ich mal kto osloviť, zachytiť, a potom aj sprevádzať… No komunistický režim vnímal katolícku cirkev ako úhlavného nepriateľa. V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (KSČ) likvidáciu mužských reholí. V rámci Akcie „K“, dnes známej ako „Barbarská noc“, v noci z 13. na 14. apríla obsadili kláštory, vysťahovali rehoľníkov a zmocnili sa majetku cirkvi. Rehoľníci boli umiestnení v sústreďovacích kláštoroch s väzenským režimom. Akciu K sprevádzalo násilie, vzbury, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych kníh, obrazov či obradných predmetov. Nasledovala snaha rehoľníkov „prevychovať“, nezmyselné školenia, väzenie, otrocká práca v uránových baniach, internácie, úteky do zahraničia…

Výlet internátu

Tajná cirkev

Prenasledovanie podnietilo na Slovensku vznik tzv. tajnej alebo podzemnej cirkvi. Tajná cirkev zabezpečovala vykonávanie inak bežných náboženských aktivít, ktoré však museli zostať pred komunistickou štátnou mocou utajené. Jej najvýraznejšou osobnosťou na Slovensku bol tajný biskup Ján Chryzostom Korec, ktorý pracoval ako robotník. V tajnej cirkvi pôsobilo mnoho tajne vysvätených kňazov, kňazov, ktorým bol odňatý štátny súhlas, ale aj laikov. Vďaka pôsobeniu tajnej cirkvi začali v 70. rokoch vznikať po celom Slovensku malé spoločenstvá, ktorých cieľom bolo udržiavať živú vieru prostredníctvom stretnutí pri modlitbách a čítaní Svätého písma. Venovali sa duchovnej formácii, ale i pašovaniu a šíreniu náboženskej literatúry.

Aj saleziáni pracovali v čase totality v tajnosti. V Žiline a v jej okolí žili saleziáni, ktorí bývali sami. Vždy sa im venoval pridelený direktor. Forma komunitnej prítomnosti v Žiline v podmienkach totalitného režimu sa začala vytvárať v jeseni 1984, kedy do Žiliny prišiel Marián Valábek a spolu s Kamilom Kutarňom. Bývali u mladej rodiny Michala Čelka na sídlisku Solinky. V Žiline v tom čase už pôsobili saleziáni spolupracovníci. Na jar 1985 sa spolubratia presťahovali do Závodia spolu s ďalšími študentmi, ktorí boli vo formačnom procese. Aj takto pomáhali donovi Boscovi, ako sa dalo.

Filozofia aj streetwork

Dnes je saleziánsky dom v Žiline sídlom troch saleziánskach komunít. Okrem tej školskej je tu aj pastoračná výchovná komunita, ktorá spravuje farnosť a oratórium. Veľké spoločenstvo rodín a saleziánov spolupracovníkov participuje na výchovnom poslaní. Pomáhajú najmä pri živote farnosti, pri slávení sviatkov, organizácii rôznych podujatí či pri príprave detí a mladých na sviatosti. Tieto deti a mladí sa často na konci svojej sviatostnej prípravy stanú členmi oratória a pokračujú v krúžkoch a stretkách. Saleziáni v Žiline založili tiež 1. Katolícky športový klub, kde trénuje futbal vyše 100 detí a mladých. V oratóriu sú tiež prítomné viaceré hudobné skupinky a telesá. Súčasťou saleziánskeho diela v Žiline je tiež formačná komunita postnoviciátu, ku ktorej je pridružený filozofický inštitút svätého Tomáša Akvinského. Mladí saleziáni tu absolvujú niekoľko rokov svojej rehoľnej formácie a štúdium filozofie. Zúčastňujú sa tiež apoštolátu medzi mladými na škole a v oratóriu. Inštitút svätého Tomáša Akvinského ponúka tiež rôzne duchovné a pastoračné kurzy a konferencie pre laikov a zasvätených a spracuje veľkú knižnicu, ktorá je k dispozícii celej výchovno-pastoračnej komunite v diele. Saleziánsky dom v Žiline vďaka svojej geografickej pozícií v strede Slovenska, vďaka priestorom, ktorými disponuje a možnosťou ubytovania na školskom internáte je tiež miestom organizovania rôznych podujatí celej provincie. Robia sa tu kurzy animácie, tábory, formačné stretnutia ale aj stretnutie provincie.

1. SOŠ sv. Jozefa Robotníka; 2. Internát a ihriská školy; 3. Dielne automechanici, stolári, murári; 4. Farnosť sv. Jána Bosca; 5. Saleziánsky dom, Filozofický inštitút sv. Tomáša Akvinského, knižnica; 6. Oratórium sv. Dominika Savia

Aj v tejto súvislosti nemôžeme zabúdať na utrpenie obetí prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom. Nielen preto, že prináša obraz, ako totalitný režim zaobchádzal so svojimi vlastnými ľuďmi, ale aj preto, že to v mnohých ľuďoch vzbudilo odvahu, nezlomnosť a ochotu nasledovať Krista za každých okolností. Dodnes žneme duchovné ovocie ich obety a utrpenia. Na miestach, kde ich väznili a kruto vypočúvali, sa dnes hrajú deti. Na miestach, kde sa ľudia báli chodiť, lebo nevedeli, či neskončia vo väzení, je dnes škola a mladí sa tu pripravujú na život. Život v slobode…