Autor: Jozef Kupka SDB / Foto: archív SDB, Juraj Chorvatovič, Bofoto.sk

Pôsobenie saleziánov v Bratislave na Miletičovej ulici sa začalo v roku 1933. Násilne ho však ukončil nástup komunistickej diktatúry. Spolu s ostatnými mužskými rehoľami nemohli saleziáni od roku 1950 v Československu oficiálne pôsobiť.

Po 14. apríli 1950 dom na Miletičovej najprv obsadila polícia, ktorá v ňom určitý čas pôsobila a neskôr ho odovzdala národnému stavebnému podniku Pozemné stavby. Ten si ho v roku 1956 poprerábal pre svoje potreby. Z budovy odstránili a zničili sochu dona Bosca. Sakrálne priestory, slúžiace na bohoslužby, predelili železobetónovými vodorovnými i zvislými priečkami, čím vytvorili nové menšie miestnosti.

Celý dvor a trávnaté ihrisko zabetónovali a na tomto priestranstve postavili dva rozsiahle bloky garáží. Na priestranstve bývalého futbalového ihriska v roku 1965 vybudovali ešte jednu novú veľkú budovu, ktorú spojili s pôvodnými stavbami.

V čase obsadenia ústavu v roku 1950 bývalo v dome osemnásť spolubratov. Otca inšpektora Jozefa Bokora zastihla „barbarská noc“ v Čechách. Bol práve u spolubratov v Ostrave. Po zaistení ho odviezli do tábora v Želive v južných Čechách. V roku 1956 bol na Krajskom súde v Bratislave odsúdený za trestný čin velezrady na štyri roky odňatia slobody. Po návrate z väzenia v roku 1961 žil don Bokor väčšinou v rodnom dome v Trakoviciach, kde v roku 1968 ťažko ochorel. Bol operovaný, ale krátko po operácii v nitrianskej nemocnici zomrel 1. apríla 1968.

Spolubratia sa po likvidácii domov rozišli do rôznych miest, kde sa snažili v skrytosti a podľa reálnych možností prežívať svoj zasvätený život. Bratislava bola tiež miestom, kde v tajnosti pôsobili viacerí saleziáni. Mali civilné zamestnania, bývali v bytoch a jednoduchým nenápadným spôsobom sa venovali výchove mládeže i ostatným dielam. Po smrti dona Bokora sa stal inšpektorom don Andrej Dermek, ktorý býval tiež v Bratislave na Drotárskej ulici.

Keď v roku 1990 padol komunistický režim, po štyridsiatich rokoch sa nám spolu s inými domami vrátil aj bratislavský ústav na Miletičovej ulici, ale v úžasne dezolátnom stave. Keďže zákon o odovzdaní cirkevných majetkov znel: „Odovzdať v existujúcom stave!“, odchádzajúci to dokonale využili.

Otvorenie oratória každý rok v septembri

Birmovka 2023

Vtedajší inšpektor don Jozef Kaiser, ktorý bol ešte správcom farnosti v Dolnej Súči v Nitrianskej diecéze, sem poslal začiatkom marca 1991 za direktora promovaného stavbára dona Štefana Wallnera. Spolu s ďalšími dvoma spolubratmi si tu ako-tak upratali dve izby a 8. marca 1991 tu začali bývať. Ich prvoradou úlohou bolo urobiť z tejto trojpodlažnej budovy znovu provinciálny dom. Začali sa rozsiahle rekonštrukčné práce. 24. mája 1991 spolubratia slávnostne preniesli sochu Panny Márie Pomocnice z kostola Blumentál, kam bola prenesená od čias zrušenia domu v päťdesiatych rokoch. Jednoduchú kaplnku zriadili v dome hneď na začiatku.

V lete 1991 sa do domu presťahoval inšpektor don Jozef Kaiser. V roku 1992 začali prichádzať do domu prví zvedaví chlapci a začala sa pastorácia medzi mládežou.

V septembri 1992 prišli do domu spolu so svojím formovateľom donom Vladimírom Feketem aj prví štyria študenti teológie. Dom na Miletičovej sa totiž zariaďoval aj ako stredisko pre saleziánskych študentov.

Dňa 31. januára 1993, teda na sviatok svätého Jána Bosca, mohol otec arcibiskup Mons. Ján Sokol posvätiť novú kaplnku pre verejnosť a dať ju do užívania. Okolití veriaci na ňu už dlhšie čakali. Po posvätení kaplnky sa mnohí chlapci začali hlásiť za miništrantov. V nedeľu ich bývalo približne päťdesiat.

Farský ples v sále pod kostolom

Vysokoškolský internát

Po sprístupnení verejnej kaplnky rýchlo pokračovali aj ostatné práce na úprave domu a priestorov pre apoštolát. V dome na Miletičovej začalo pôsobiť aj katechetické stredisko a Vydavateľstvo Don Bosco. Presunuli sa sem redakcie časopisov Svetlo a Don Bosco dnes. Časť parkoviska na dvore sa zmenila na športové ihriská, futbalové, volejbalové a basketbalové. Budova, v ktorej predtým bývali garáže, sa premenila na malú telocvičňu a vznikli v nej aj herne oratória. Každú chvíľu sa sprístupňovali nové priestory a úmerne tomu pribúdala aj mládež, ktorá začala v hojnom počte navštevovať znovuotvorené saleziánske priestory na Miletičovej.

Apoštolské aktivity sa začali organizovať podobne ako vo všetkých ostatných saleziánskych domoch. Mladí boli zaradení do menších skupín, kde sa stretávali na katechizme. Začali sa organizovať výlety, súťaže, športové turnaje, letné tábory, duchovné cvičenia a duchovné obnovy a, samozrejme, miništrantské a liturgické služby pri svätých omšiach. Okolo kaplnky sa postupne vytvorili tri spevácke zbory: CH.A.O.S., Úsmev, zbor dospelých a jeden detský orchester.

Pri dome sa začala organizovať skupina saleziánov spolupracovníkov a bývalých odchovancov, ktorí si veľmi živo pamätali na pekné chvíle prežité u saleziánov na Miletičovej v časoch pred nástupom komunizmu.

S narastajúcim počtom veriacich sa čoskoro ukázalo, že kaplnka už priestorovo nevyhovuje. Keď sa zakladalo dielo na Miletičovej, plánovala sa aj stavba veľkého kostola, ku ktorej však nedošlo pre nepriaznivé okolnosti. Teraz sa však časy zmenili, a tak sa mohol zrealizovať tento pôvodný zámer. Z iniciatívy a odvahy spolubrata Jozefa Kutarňu, ktorý na seba prevzal zodpovednosť za toto dielo, sa začal rodiť nový kostol. Priestor na stavbu bol oproti pôvodným plánom menší, pretože počas štyridsaťročnej neprítomnosti saleziánov nastali v okolí domu veľké stavebné zmeny, ktoré so stavbou kostola v týchto miestach vôbec nerátali. Dňa 10. decembra 1995 pápežský nuncius arcibiskup Luigi Dossena požehnal pozemok a spolu s provinciálom Ernestom Macákom urobili čestný výkop. Stavba rástla a s ňou rástli aj starosti, ako to už pri každej stavbe býva. 19. októbra 1997 však arcibiskup Ján Sokol mohol nový Kostol Panny Márie Pomocnice konsekrovať. Zároveň bola pri tomto kostole obnovená pôvodná farnosť, takže saleziánom na Miletičovej pribudla aj farská pastorácia – vyučovanie náboženstva na školách, príprava na prijatie sviatostí a iné.

V septembri 1997 sa študenti teológie presunuli z Miletičovej do Banskej Bystrice a neskôr do nového domu v Bratislave v Dúbravke. Aktivity na Miletičovej sa postupne vyvíjali do súčasného stavu a rytmu, ktorým tento dom dnes žije.

Veľkonočné obrady

Birmovanecký tábor 2023 Jedliny

Jednou z úloh domu je zabezpečovať chod Slovenskej provincie. V dome sídli provinciál, je tu provinciálny sekretariát, archív a kancelárie jednotlivých provinciálnych radcov. Pravidelne sa tu schádza aj provinciálna rada.

Ďalšou dôležitou činnosťou je farská pastorácia a apoštolát s mládežou – oratórium a mládežnícke stredisko. V pastorácii účinne pomáha skupina usilovných katechétov a animátorov. Apoštolské aktivity farnosti a oratória sú veľmi bohaté. Prebiehajú tu katechetické stretnutia v skupinách a aktivity v krúžkoch. Každý rok sa uskutočňujú prípravy birmovancov a detí na prvé sväté prijímanie. Organizujú sa športové podujatia, karnevaly, katarínske zábavy, farský ples, tradičné letné podujatia, medzi ktorými nechýba prímestský tábor, dva pobytové tábory, niekoľko turnusov duchovných cvičení a tiež púť na svetové stretnutia mládeže. To, čo charakterizuje pastoráciu na Miletičovej, sú malé spoločenstvá (stretká), v ktorých sa pravidelne stretávajú deti, mladí, dospelí rôznych vekových kategórií od šiestich rokov až po seniorov.

V priestoroch saleziánskeho areálu v zrekonštruovanej budove sídli aj naše Vydavateľstvo Don Bosco, ktoré aktívne pracuje v oblasti masmédií. Súčasťou diela je vysokoškolský internát, v ktorom je ubytovaných dvadsať študentov.

V dome sa tiež nachádza celoslovenské ústredie Združenia saleziánskej mládeže DOMKA. Je tu organizovaná skupina saleziánov spolupracovníkov a niektoré voľné priestory domu boli poskytnuté na prenájom ako kancelárske priestory pre vhodné firmy.

Komunita saleziánov na Miletičovej 2024

Saleziánska prítomnosť na Miletičovej má aj dnes veľký dosah a význam pre miestnu časť Bratislavy. Časy sa menia a menia sa aj ľudia. Jedno sa tu však nezmenilo: stále sú tu deti, mladí ľudia a rodiny. Dnes sú to iné deti a iní mladí ľudia, ktorí však tiež hľadajú slušné a veselé prostredie preniknuté ovzduším viery. A práve takéto prostredie sa im saleziáni na Miletičovej aj dnes snažia vytvárať.