Autor: Marián Peciar SDB / Foto: autor, freepik.com

Slová obľúbenej náboženskej piesne o hľadaní Boha uvádzajú rozhovor saleziána kňaza s Ajaalom (17), študentom architektúry. Stretli sme sa neplánovane koncom septembra v Kostole Najsvätejšej Trojice v Jakutsku.

Mladý chlapec si zvedavo prezerá ikonu dona Bosca na farskom úrade.

„Som ateista,“ na dvakrát sa predstavuje s akousi hrdosťou v hlase. Práve sa zúčastnil na svätej omši.

Vonku je daždivý piatkový večer a Ajaal sa očividne neponáhľa.

V priebehu rozhovoru vyjde najavo, že tu nie je prvýkrát. Gitka, saleziánka spolupracovníčka, ktorá mala pred pár dňami službu, mu vtedy ukázala interiér kostola a vysvetlila základné veci.

Záujem o architektúru a atmosféra v chráme ho priviedli späť.

„Nedávno som bol u pravoslávnych. Nepustili ma za zlatú bránu (rozumej za ikonostas). Babky tam na mňa tak divne zazerali. Necítil som sa veľmi príjemne. A vo štvrtok som chcel navštíviť mešitu. Žiaľ, ani tam sa mi to nepodarilo.“

„Kamarátsky ti poviem, že mne sa to raz podarilo. Bolo to pred pár rokmi. Pomohla mi brada. Celkom som zapadol medzi ostatných. No určite by si tam mal ísť v piatok napoludnie. Všetci predavači zeleniny zatvárajú svoje obchodíky a utekajú do mešity. Ja som tam vtedy napočítal asi päťsto mužov. A nezabudni na čisté ponožky, lebo pri vstupe sa treba vyzuť.“ Z farskej kancelárie prejdeme do chrámovej lode.

„Prečo je Ježiš zobrazený ako aziat, veď bol predsa Žid?“ Zaujali ho obrazy krížovej cesty. Skutočne, Ježiš, znázornený ako Jakut, vykoľají nejedného návštevníka. Ajaal vie, čo je to inkulturácia. A od inkulturácie je to už iba krôčik k vteleniu a predstaveniu Boha ako Otca. Keďže máme jedného Otca, tak sme logicky bratia a sestry. Ajaal sa trochu usmieva.

Desiate zastavenie krížovej cesty, Kostol Najsvätejšej Trojice, Jakutsko

„Z akých peňazí žijete?“ „Plat nemáme, dobrí ľudia nám pomáhajú milodarmi.“ Neveriacky krúti hlavou. Som vďačný za možnosť priblížiť životný štýl Ježiša vyjadrený v troch evanjeliových radách.

„A čo si myslíte o hodinkách patriarchu Kirilla?“ „Tak stále je to živá téma,“ pomyslím si v duchu. Pred viac než desiatimi rokmi si totiž novinári všimli, že patriarcha Kirill obľubuje drahé hodinky.

K téme peňazí Ajaal pokračuje: „Nechal som skromný dar v pravoslávnom chráme a oni mi bez emócií povedali: „Ďakujem.“ Keď som tu bol minule a chcel som nechať milodar, tak mi povedali: „Vďaka, ale ty si študent, nemáš veľa peňazí.“

Ďalej rozhovor plynie cez otázky vzťahov vedy a biblických poznatkov, spomenieme pána Darwina. Zaujíma ho morálnosť vraždenia nepriateľov, často opisovaná v Biblii, rozprávame o šabate a o siedmom dni.

Na chvíľu sa zamyslí a vzdychne si: „Rodičia mi povedali, že moje narodenie bol omyl.“ „Ajaal, ale pre Boha ty nie si omyl.“ Na pár sekúnd sa usmeje a zdá sa mi, že aj oči sa mu trochu lesknú.

„Prečo Cirkev schvaľovala otroctvo?“ Grilovanie férovými otázkami mladého ateistu pokračuje.

„A určite si nedáš čaj?“ Stojíme uprostred chrámu už vyše hodiny. „Čaj mi veľmi nechutí, ale džús náhodou nemáte?“ „Ach, neviem presne, musím sa pozrieť,“ vravím rozpačito. „Nechajme to teda tak, netreba.“ Vidina prestávky sa rozplynula.

„Tak ešte posledná otázka. Boh na počiatku stvoril Adama a z jeho rebra Evu. Kto je teda Lillet?“ „Neviem, prvýkrát o nej počujem,“ odpovedám úprimne. Ajaal vytiahol mobil a ukázal mi displej. Vyhľadávač prezradil, že Lillet sa v kabalistickej literatúre objavuje ako Adamova prvá manželka. „Tak vidíš, to nie je biblický zdroj. Takže vlastne neviem odpovedať na tvoju otázku.“ „Chápem.“

„A vy veríte na anjelov?“ Predsa to teda nebola posledná otázka.

Na záver rozhovoru som ho povzbudil, aby bol aj naďalej otvorený v hľadaní a úprimne počúval odpovede na svoje otázky. „Myslel som, že mi na konci opäť poviete niečo o Bohu.“

Vyprevádzam ho cez vchodové dvere. Vonku fúka studený vietor.

„Kedy sa vráti otec Matthew“ Spolubrat je na návšteve rodičov v Južnej Kórei.

„V druhej polovici mesiaca.“ „Aha, dobre. Ešte určite prídem. Chcem sa aj s ním porozprávať.“ „Jasné, príď. Ešte sa uvidíme.“

Hodiny ukazujú 21.37. Zhasínam svetlá v prázdnom kostole. Spontánne nahlas vyslovím krátku modlitbu:

„Pane, ty sám ho nájdi, požehnaj ho. On ťa predsa hľadá, hoci sa pre svoju ,bezpečnosť‘ rozhodol, že bude ateista.“