Autor: Viktória Norisová, Barbora Okruhľanská / Foto: Pexels

 Myslite na to, že všetko, čo na internete zverejnite, tam navždy ostane, aj keď to kliknutím odtiaľ vymažete. Nejde o žiadne sci-fi ani o prenasledovanie ľudstva, je to nezmazateľná a trvalá súčasť našej online existencie. Pre niektorých už v prvých minútach života na tomto svete.

Čo je digitálna stopa? Uverejnený text, fotografia, video, ale aj záznam o tom, čo ste vyhľadávali, aké videá ste pozerali, akú hudbu počúvali, aké komentáre písali. Dokonca fyzický pohyb osôb monitorovaný technológiami GPS a pod.

Pýtate sa, načo to je a ako sa využíva či zneužíva vaša digitálna stopa? Určite ste už stretli tieto 4 písmenká GDPR – General Data Protection Regulation, a teda Všeobecné nariadenia o ochrane osobných údajov Európskej únie. Tieto údaje sú na internete cenným tovarom, za ktorý sú spoločnosti schopné zaplatiť veľa peňazí.

Rôzne druhy odtlačkov

Digitálnu stopu po sebe zanecháva každý používateľ pri každom prístupe na internet cez akékoľvek zariadenie – stolový počítač, notebook, mobil, televízia, tablet, smarthodinky a pod. Sú to naše interakcie na sociálnych sieťach, prispievanie do diskusných fór, e-mailová komunikácia či ukladanie fotiek do fotobánk. O tom, že niektoré dáta posielame „ďalej“, nás systém a aplikácie informujú cez vyskakovacie okná, ale iné odovzdávame nevedomky, tzv. pasívne. Napríklad vašu IP adresu vie nielen váš poskytovateľ, správca servera, ale aj služba, ktorú na internete využívate. Medzi pasívne digitálne odtlačky patria aj výrazy, ktoré vyhľadávate na internete, údaje o čase strávenom na konkrétnej webovej stránke a aktivite na nej.

Svoju digitálnu stopu nevytvárame len my sami. Hoci dbáte na svoje súkromie, veľmi ľahko sa môže stať, že vás niekto označí v statuse alebo fotografii na sociálnej sieti a napríklad informácie o tom, ako a s kým trávite svoj voľný čas, sa môžu šíriť sociálnymi sieťami bez vášho vedomia. Oveľa horšia je však digitálna stopa, ktorú vo virtuálnom prostredí zanechali vaši ,,nepriatelia“. Ide napríklad o nepravdivé informácie, zosmiešňujúce fotky alebo videá s cieľom úmyselne poškodiť povesť.

Ako skontrolovať digitálnu stopu

Raz za čas je dobré, ak si preveríte, čo všetko ste o sebe vy alebo iní o vás na internete zanechali. Prvý a najjednoduchší krok, ako svoju online reputáciu preveriť, je taký, že si do vyhľadávača zadáte svoje meno, dátum narodenia, prípadne prezývku, ale napríklad aj e-mailové kontakty či telefónne číslo. Ak máte svoj účet cez Google, aj služba Google Alerts (www.google.com/alerts) vám po indexovaní umožní skontrolovať, kde sa o vás píše na internete. Dávať pozor na svoju digitálnu stopu je dobré z mnohých dôvodov. V prvom rade ide o ochranu súkromia a bezpečnosti údajov. No môže sa stať, že si vašu online aktivitu preveria aj budúci zamestnávatelia, svokrovci a pod. Je preto namieste položiť si pred sprostredkovaním informácií o sebe otázku, či ju chcem dať na známosť celému svetu.

Dajú sa údaje navždy vymazať?

Existuje Právo na zabudnutie, ktoré je súčasťou všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov. Podľa GDPR má občan EÚ právo požiadať spoločnosť, aby vymazala jeho osobné údaje. V praxi to znamená, že ak zákazník alebo zamestnanec požiada, aby ste jeho údaje odstránili z vašej databázy, malo by sa tak stať rýchlo a komplexne, bez zvyškov originálnych informácií. Spoločnosti však nemusia týmto žiadostiam na vymazanie vždy vyhovieť. Ak napríklad stále trvá reklamačná lehota, internetový obchod nemôže o vás údaje vymazať. Hoci sa právo vymazať údaje zdá spravodlivé, je stále predmetom živých diskusií.

„Sharenting“

Svoju digitálnu stopu by možno radi redukovali dnešní tínedžeri a mladí ľudia, ktorých prvé odtlačky na internete urobili ich rodičia a príbuzní. Často už niekoľko minút po narodení, keď zverejnili na sociálnych sieťach fotografiu s informáciou o ich príchode na svet. Pojem „sharenting“ zo slov share = deliť sa a parenting = rodičovstvo vznikol pred nejakým časom v anglicky hovoriacich krajinách a v roku 2016 sa stalo jedným zo „slov roka“. Oveľa častejšie sa však používa v užšom zmysle ako oversharenting: prehnané sprístupňovanie obsahu týkajúceho sa detí na sociálnych sieťach.

Mnohí rodičia si neuvedomujú, že zverejňovaním obsahu o svojich deťoch nielen zasahujú do ich súkromia, no často to môže byť potenciálny materiál na šikanovanie. Veľká časť detskej pornografie, ktorá sa šíri internetom, sú nahé fotky detí v bazénikoch, vo vani, ktoré rodičia dobrovoľne zavesia na internet.

Portál bezpecnenanete.eset.com sumarizuje niekoľko negatívnych vplyvov sharentingu na základe prieskumu Centra digitálnych médií UCLA. Tie dokazujú, že deti vo veku 9 – 13 rokov, ktoré majú vlastný účet na sociálnych sieťach, túžia po väčšej sláve než ich rovesníci. Deti, ktorých matky rady sprístupňujú na internete okamihy zo svojho života, tiež trávia viac času na sociálnych sieťach, pretože kopírujú správanie svojich rodičov. Získavanie lajkov, pozitívnych komentárov a uznania od ostatných sa môže ľahko stať ich najväčšou túžbou v živote.

Na druhej strane práve v čase, ako bola pandémia koronavírusu či iných odlúčení, nám internet pomáha zostať v kontakte s najbližšími. Keď máme dobre nastavené pravidlá súkromia a dokážeme sociálne siete využívať s rozumom, mysliac na to, kto je naše publikum, niekoľko rodinných záberov nemusí byť nebezpečných.

Na záver najčastejšie otázky:

• Odpočúvajú nás sociálne siete?

Nie. Žiadna takáto platforma by nebola schopná zvládnuť sledovať takéto množstvo údajov, nieto ešte ich skúmať a využívať v reálnom čase. Neznamená to však, že vaše správanie „nesledujú“. Je oveľa ľahšie analyzovať údaje používateľov inými spôsobmi. A to aj prostredníctvom vašej digitálnej stopy.

• Ako túto tému priblížiť deťom?

Napríklad aj cez online hry. Interland – hrdinovia internetu: Hráči musia dávať pozor na svoje osobné údaje, byť ostražití voči hackerom alebo sa postaviť kyberšikane. Hra je z dielne Googlu, no je dostupná so slovenským dabingom.

Datadysten – cieľom hry je zábavným spôsobom zvýšiť povedomie detí o ich právach na ochranu osobných údajov. Hra je určená pre deti od 10 rokov, pochádza z Dánska a je dostupná v anglickom jazyku. Obsahuje aj učebný materiál pre učiteľov a rodičov.

• Na čo si dať najviac pozor?

Zrušte svoje účty vo všetkých online službách, ktoré nepoužívate. Nastavte si súkromie profilov na sociálnych sieťach tak, aby boli viditeľné len pre schválených priateľov. Medzi priateľov si pridávajte iba ľudí, ktorých osobne poznáte. Pre každú online službu používajte jedinečné silné heslo (malé písmená, veľké písmená, čísla, špeciálne znaky). Neposielajte platobné informácie a informácie o vašej karte prostredníctvom e-mailu, SMS správy alebo v čete. Predtým, ako niekoho označíte na fotke, spýtajte sa, či môžete.