ADMA – znamenie vďačnosti za materskú prítomnosť Márie v našich životoch

od | sep 25, 2021 | Časopis 5/2021, Saleziánska rodina

 

Spracovala: Janka Schwarzová / Foto: Monika Meryová

Všetko sa to začalo túžbou po zlepšení vzťahu k Panne Márii ako Matke. Necítila som k nej dôveru. Pútnické miesto na Starých Horách mi bolo srdcu blízke už od detstva. Často som ho však nenavštevovala. Až v jeden piatkový večer ma oslovili dve Janky a Renátka, či by som mala záujem putovať k Starohorskej Mamke v sobotu skoro ráno, čo ma veľmi potešilo. Od roku 2014 som sa stala súčasťou tohto milého spoločenstva pútnikov. S odstupom času vnímam, že už tu sa začala moja formácia a pozvanie do združenia ADMA. Prijať pozvanie nebolo jednoduché. Pocit nehodnosti prevažoval. Neskôr mi však ,svitlo‘, že Boh nás cez svoju nebeskú Matku pozýva k sebe takých, akí sme, teraz. Príprava aj samotné prísľuby do združenia ADMA vo mne doznievajú doteraz. Od začiatku to bol sviatok, pocit prijatia nebeskou Matkou, ktorá ma obdarila nielen svojou láskou, ale aj veľkou saleziánskou rodinou. VĎAKA!
(Gabriela Kubičinová, ADMA Banská Bystrica)

Pán si nás povolal. Pán Boh má s každým svoj plán. Nás si povolal do spoločenstva laikov– do Združenia Márie Pomocnice (ADMA), ktoré založil don Bosco ako osobitný prostriedok šírenia úcty k Najsvätejšej sviatosti a k Panne Márii Pomocnici. Don Bosco si želal, aby Združenie Márie Pomocnice bolo znamením jeho vďačnosti za materskú prítomnosť Márie v jeho živote, v jeho diele a spôsobom kresťanského života zameraného na poznanie, lásku a nasledovanie Márie.

Ako bola Panna Mária prítomná pri vzniku nášho Združenia? Cez Saleziánov dona Bosca a Dcéry Márie Pomocnice. Učili sme sa od nich milovať Pannu Máriu a Pána Ježiša. A aj vďaka ich modlitbám. Spolu so sestrami sme si každoročne na sviatok Márie Pomocnice obnovovali svoje zasvätenie sa Ježišovi skrze Máriu. Spájali sme sa modlitbou v rovnaký čas. ADMA je spoločenstvo ľudí, ktorí majú blízko k donovi Boscovi, Márii Pomocnici i mladým. Slovami sestry Moniky Meryovej (FMA) –sme taký „fanklub“ dona Bosca, otvorený pre všetkých a Mária je naším srdcom. Sme spoločenstvom ľudí, ktorí kráčajú spolu, svojím životom sa usilujú nasledovať Máriu a v modlitbách jej prinášajú prosby, čo nám boli zverené. Nie je to o našej dokonalosti, to by sme do ADMY nikdy nevstúpili, je to o Božej láske, ktorá si nás pritiahla a formuje nás.

Adma

Slávnosť prijatia do Združenia Márie Pomocnice (ADMA) – 24. máj 2021, Kostol Panny Márie Pomocnice v Banskej Bystrici

Cesta povolania je postupná. Dozrievali sme k rozhodnutiu vstúpiť. Na sviatok Dominika Savia, 6. mája 2019, mali prísľuby prví štyria členovia ADMY v našom stredisku Banská Bystrica a na sviatok Márie Pomocnice, 24. mája 2021, zložili prísľuby tri naše nové členky: Marta Leitnerová, Gabriela Kubičinová a Anna Benčatová. A ako to vnímajú ony?

„Cesta môjho povolania do ADMY trvala dvadsať rokov. Prvé pozvania som dostala v roku 1999 od dona Janka Zaušku (SDB). Opakované pozvania prišli od sestry Moniky Meryovej (FMA) aj od Janky Schwarzovej. V roku 2019 počas svätej omše na sviatok dona Bosca som pocítila vnútornú túžbu vstúpiť do združenia ADMA aj s myšlienkou – neodkladaj a konaj. Po skončení svätej omše som oslovila sestru Moniku a stala som sa kandidátkou. A prečo práve ADMA? S odstupom času si uvedomujem, že loďku môjho života bolo potrebné ukotviť medzi dva stĺpy – Najsvätejšiu oltárnu sviatosť a Pannu Máriu Pomocnicu. Členstvo v ADME je znamením aj mojej vďačnosti za všetko, čo vykonal Pán v mojom živote, a za materskú prítomnosť Márie v mojom živote. Veľká vďaka Janke a sestre Monike za ich vytrvalosť pri zakladaní združenia ADMA v Banskej Bystrici.“
(Marta Leitnerová, ADMA Banská Bystrica)

„Je veľa ľudí, ktorým zo srdca ďakujem, a najviac sestre Monike.“
(Anna Benčatová, ADMA Banská Bystrica)

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Bez matky to nejde

Prvú marcovú nedeľu sme sa v Trnave na Kopánke rozlúčili s našim muzikálom „Bez matky to nejde“ pod taktovkou saleziána dona Juraja Kovaľa.

„Najkrajší zo všetkého sú vždy ľudia…“

„Najkrajší zo všetkého sú vždy ľudia…“ je malý podnadpis útlej knižky Spomienky z ciest našej spolupracovníčky a členky saleziánskej rodiny Oľgy Križovej. Delí sa v nej o svoje dojmy a zážitky pri šírení saleziánskej charizmy vo svete.