Autor: František Kubovič SDB / Foto: Barbora Kullačová

Chlipnosť alebo zmyselnosť nie je nič iné ako nezriadená chuť telesnej žiadostivosti. Zmyselnosť, z ktorej pochádzajú všetky hriechy nečistoty, robí ľudského ducha roztržitým, temným, ľahkovážnym, nestálym a hrubým.

Svätý Bazil Veľký definoval zmyselnosť ako „chorobu duše“. Už vtedy pochopil, že nejde len o perverzné sexuálne správanie (znásilnenie, prostitúcia, incest, pedofília…), ale že je to infekcia, ktorá napáda srdce. Žiadostivosť, nezriadená vášeň, podnecuje človeka používať svoju sexualitu egoistickým a zlým spôsobom. Pokiaľ je čistota napádaná touto neresťou, je priamo ohrozená citmi vychádzajúcimi zo srdca (predstavy, myšlienky a nečisté myšlienky). Žiadostivosť, skôr ako sa premení na konkrétne skutky, vychádza zo srdca človeka, tak ako všetky duchovné choroby. Pán Ježiš to jasne potvrdzuje: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28).

Svätý František Saleský, dokonalý znalec ľudského srdca, bol presvedčený, že obrátenie človeka sa začína z jeho vnútra, lebo hĺbka jeho srdca je miesto, kde zlo zapúšťa korene. Práve tam je potrebné zasievať dobré semeno po tom, čo tam vyrástol kúkoľ. Povzbudzuje k tomu, že treba očistiť vlastný život od všetkého, čo je nečisté, všetkého, čo je nedôstojné človeka a jeho božského povolania. To sa však netýka len citov, ale celého života vrátane sexuality.

Mnohí súčasníci nepovažujú žiadostivosť za niečo nemorálne a škodlivé, práve naopak, ospravedlňujú ju údajnou „sexuálnou slobodou“. Jeden nedávny prieskum ukázal, že každú sekundu sa na celom svete uskutoční 300 000 prihlásení na pornografické stránky. Tento fakt hovorí o dnešnej pornografickej závislosti veľkého počtu mladých ľudí a nevyzretých dospelých.

Na to, aby sme uzdravili svoje choré sklony, je potrebné úprimne a slobodne prijať a uznať svoje zranenia. František povzbudzuje v prvom rade, aby sme milovali svoje telo, ktoré je živým obrazom tela Pána Ježiša.

Kto sa rozhodne žiť mimo skutočnej lásky, žije aj mimo Boha. Ak sa niekto rozhodne žiť čisto, neznamená to, že sa vyhýba sexualite, ale snaží sa ju využívať dobre. Čistota poľudšťuje sexualitu a rešpektuje jej zmysel. Vyjadruje aj hlbokú pravdu pri stretnutí s druhým: s vlastným telom nezaobchádzame hocijakým spôsobom a nemáme sexuálny vzťah s hocijakou osobou bez morálnych kritérií. Čistota je radostná a pokojná integrácia všetkých energií sexuality a citov do autentickej lásky. Má svoj pôvod v srdci, ale svoj príbytok má v tele. To je dôvod, prečo sa stráca vplyvom vonkajších telesných zmyslov, myšlienok a túžob srdca.

V jednom z príhovorov na sviatok svätého Augustína svätý František Saleský hovorí: „Čistota je Božím darom, ktorý sa nezískava silnými rukami a nemôže byť umelo a prácne uchovávaný. Božie dary sa nevytŕhajú z jeho rúk silou alebo donútením, dostávajú sa do daru veľkodušne podľa dispozície srdca. Čo teda treba robiť, aby sme získali tento dar z Božích rúk s vedomím, že nikto nemôže byť čistý, ak mu Pán neudelí dar a milosť čnosti čistoty? Apoštol Pavol nás povzbudzuje prosiť o ducha pokory, a keď ho raz získate, tak si ho prostredníctvom modlitby uchovajte. Viem dobre, že pôst, disciplína a skromnosť sú veľmi užitočné na zachovanie čistoty, ktorú duša dostala.“

Málo kresťanov dnes berie vážne prežívanie svojej sexuality očami viery, ako keby mali strach vo vzťahu k Pánu Bohu podriadiť svoj život pôsobeniu Ducha Svätého. Možno je to chyba nejakého moralistického a netolerantného kňaza v oblasti sexuálnej morálky, ktorého stretli… alebo je to dôsledok laxistického prístupu dnešnej spoločnosti? Sám Pán Ježiš v evanjeliu viackrát odsudzuje rigorizmus, ale aj laxnosť a extrémizmus. Ježiš nenúti nikoho nasledovať ho, ale ponúka svoju cestu, ako sa stať slobodnými ľuďmi. František Saleský jasne hovorí, že čistota nie je „lenivá čnosť“, ale naopak, vedie k odvahe, veľkodušnosti a aktivite. A radí: „Starajte sa o svoje srdce, aby patrilo Bohu!“