Zhováral sa: Peter Novák / Foto: archív časopisu Rebrík

Určite ste už o ňom počuli. Časopis Rebrík vychádza na Slovensku už viac ako tridsať rokov a je osvedčeným spoločníkom detí v rodine, v škole aj vo farnosti.

Čitateľom pomáha spoznávať Boha, jeho Lásku a jednoduchým spôsobom vedie deti k tomu, aby sa učili milovať Boha a ľudí.

V každom čísle ponúka pútavé príbehy, reportáže, ako aj príspevky na aktívne prežívanie liturgického roka v rodine, škole a v spoločenstve. Hravou formou vedie deti k rozvoju rozličných zručností. Vydávanie a rozširovanie tohto jediného katolíckeho časopisu pre deti na Slovensku je neľahká úloha. Aj preto sa naše saleziánske Vydavateľstvo DON BOSCO a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí dohodli na spolupráci a od 1. 7. 2020 vydáva časopis vydavateľstvo, pričom úzko spolupracuje s eRkom – najmä pri vytváraní obsahu každého čísla.

Oslovili sme šéfredaktorku časopisu Rebrík RNDr. Katarínu Jantákovú, aby sa s nami podelila so svojimi skúsenosťami a poodkryla nám proces vzniku časopisu i to, čo môže toto médium ponúknuť nielen deťom, ale aj rodičom a každému, kto pracuje s deťmi.

Na fotke zľava: Juraj Králik, predseda eRka, Katarína Jantáková, šéfredaktorka časopisu Rebrík, Rastislav Sitár, riaditeľ Vydavateľstva DON BOSCO

Katka, na pozícii šéfredaktorky časopisu Rebrík pôsobíš od jeho začiatku. Ako si sa k nemu dostala?

Po nežnej revolúcii chýbal na mediálnom trhu katolícky časopis pre deti. Už v roku 1989 ešte pred vznikom eRka sme na jednom stretku spolu s deťmi tvorili letákový časopis. Asi preto ma oslovil Evžen Valovič, jeden zo zakladateľov eRka, či by som si nevzala na starosť vydávať detský časopis pre celé Slovensko. Bez váhania som súhlasila a bez predstáv, čo to prinesie, sme sa 14. mája 1990 na stretnutí ľudí z práve vznikajúceho eRka rozhodli vydávať časopis pre deti s celoslovenskou pôsobnosťou. Hneď o mesiac vyšlo nulté číslo Rebríka, ktoré vyzeralo skôr ako samizdat (bolo aj tlačené na samizdatovej tlačiarni). Napriek svojmu neprofesionálnemu vzhľadu malo číslo úspech, ba aj dotlač a čoskoro sme sa pustili do práce na prvom ročníku. Ani sa mi nechce veriť, že odvtedy už prešlo toľko rokov a my práve začíname vydávať už 33. ročník.

Ako sa za ten čas Rebrík vyvíjal?

Rebrík postupne rástol. V prvých rokoch stúpal jeho náklad a menil sa aj vzhľad. Za tie roky prešla grafika výraznými zmenami – od prvej tlače originálu na ihličkovej tlačiarni až po súčasnú profesionálnu grafickú prípravu i tlač. Čo sa však nezmenilo, je misia časopisu, jeho hlavný cieľ – pomáhať deťom dostať sa bližšie k Bohu a k ľuďom okolo nich.

Darí sa vám napĺňať tento cieľ?

Ako plynul čas, uvedomili sme si, že Rebrík je skutočne jediný katolícky časopis pre deti od 6 do 10 rokov. To je jeho jedinečnosť, ktorá ho líši od všetkých ostatných časopisov určených pre deti tohto veku. Tento fakt sa stal základným kameňom, na ktorom sme sa rozhodli časopis ďalej budovať.

Kto všetko participuje na tvorbe časopisu, ako vzniká každé nové číslo?

Časopis tvoria zväčša dobrovoľníci popri svojej práci. Na to, aby bol obsah nielen hravý, ale mal aj profesionálnu úroveň, vytvorili sme tri pracovné skupiny, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Redakčnú skupinu tvoria autori a ilustrátori, ktorí sa stretávajú raz za dva mesiace, keď vytvoria základný obsah dvoch čísel časopisu a rozdelia si tvorbu jednotlivých textov. Po redakčnom spracovaní texty zhodnotí expertná skupina. Tá je tvorená odborníkmi z oblasti mediálnej práce pre deti, učiteľmi, katechétmi, kňazmi a rodičmi. Ešte pred zadaním do tlače sa k obsahu i grafickej stránke každého čísla Rebríka vyjadrujú dve detské redakčné skupiny. Tie posudzujú zrozumiteľnosť a pútavosť Rebríka. Podnety a návrhy detí zapracujeme potom do konečnej podoby časopisu.

Spomínaš si na ľudí, ktorí výrazne vstúpili do tvorby?

Pred ľuďmi, ktorí sa zapájajú do tvorby časopisu, sa hlboko skláňam. Pred každým jedným z nich. Takmer nik z tvorcov nie je profesionálny spisovateľ – ale všetci tvoria časopis s nadšením a láskou a je úžasné sledovať, ako každý mesiac vzniká nové číslo s úplne novým obsahom, ktorý je pestrý, plný myšlienok a tvorivých nápadov. Za celý čas sa nezopakoval ani jeden článok alebo rubrika. Som presvedčená, že v tom má prsty Duch Svätý – je naším veľkým pomocníkom. 🙂

Máš nejakú udalosť, spomienku, ktorá ťa ako šéfredaktorku silno oslovila, povzbudila?

V roku 2013 sme v januári chystali obsah aprílového čísla, kde sme hovorili o Dobrom Pastierovi. Vyzvali sme deti, aby napísali pozdrav pre Svätého Otca. Medzitým však Benedikt XVI. abdikoval a tesne pred zadaním aprílového Rebríka do tlače zvolili pápeža Františka. Pre deti to bolo veľmi živé a do redakcie začali chodiť listy s milými kresbami a želaniami, z ktorých bolo až hmatateľne cítiť lásku k pápežovi. Hoci sme pôvodne chceli listy doručiť Svätému Otcovi prostredníctvom nunciatúry, rozhodli sme sa, že to predsa len urobíme osobne. Tak sme 26. júna 2013 na audiencii vo Vatikáne odovzdávali pápežovi Františkovi 8-kilovú škatuľu s 1 448 pozdravmi od slovenských detí. Bol to naozaj neopakovateľný zážitok.

Ako môže v súčasnosti časopis poslúžiť vo farnosti, v škole a v bežnej rodine?

Usilujeme sa o to, aby Rebrík pomáhal deťom duchovne rásť, formovať ich. Časopis má nosné rubriky s hlbšími témami, ale aj veľa námetov pre tvorivé a hravé stretká detí v spoločenstvách. Ponúka aj doplnenie a spestrenie školského učiva formou zaujímavých úloh, ktoré sa dajú využiť na matematike, slovenskom jazyku, prvouke, prírodovede, vlastivede, výtvarnej výchove a na náboženstve. Cez motivačné články vedie deti k zapájaniu sa do života farnosti, k aktivitám v komunite, v ktorej sa pohybujú. Aby sa časopis dal čo najlepšie využiť pri práci s deťmi, každý mesiac pripravujeme metodiku pre rodičov, animátorov, kňazov a učiteľov, ktorú zverejňujeme na www.rebrik.sk. Každý mesiac je v nej pripravené minimálne jedno stretko či vyučovacia hodina s využitím článku v danom čísle Rebríka. Na tejto webovej stránke taktiež každý mesiac ponúkame pracovné listy Čítanie s Rebom a Rikou – pre každý ročník osobitne. Sú výbornou pomôckou pre vedenie detí k čítaniu s porozumením.

Rebrík sa často stáva spoločníkom celej rodiny – napomáha rozvoj rodinných hodnôt. Pričom veľmi dôležití sú, samozrejme, rodičia, ich život viery doma – je to asi tá najlepšia pôda, v ktorej môže semienko viery rásť. Rebrík je len oporou pre túto krehkú rastlinku. Pomáha deťom im blízkym spôsobom učiť sa vieru žiť, prehlbovať a aj navonok ju prejavovať.

Čo by si odkázala rodičom, známym, starým rodičom, ktorí by aj uvažovali odoberať časopis, ale ešte tak nespravili?

Každý vie, že deti sú našou budúcnosťou. Všetko, čo do nich vkladáme, je semienkom, z ktorého môže vyrásť pevný strom so silnými koreňmi. Rebrík chce byť pomocníkom pri tomto raste. Veríme, že spoločne pomôžeme deťom dozrievať v silné osobnosti.

Ďakujem za rozhovor.