Autor: Alžbeta Zelná, Kristína Zelná / Foto: autorky textu a Pixabay

Na Slovensku vyhodíme presne 882-tisíc ton potravín ročne. V rámci Európy je toto číslo ešte stokrát väčšie, v smetiakoch Európanov končí až 88 miliónov ton jedla.

Pri predstave, že hovoríme o jedle, ktoré by sme za iných okolností mohli bezpečne konzumovať, človeka až mrazí. Čo však znamená „za iných okolností?“ V tomto čísle sa pozrieme na to, ako predchádzať zbytočnému plytvaniu potravinami.

 Ako obmedziť plytvanie?

Prvým krokom je nakupovať iba také množstvo potravín, ktoré naozaj dokážeme skonzumovať. Poznáte ten pocit, keď idete nakupovať s prázdnym žalúdkom? Nejeden nákupný košík sa vtedy plní nezvratnou rýchlosťou a najmä produktmi, nad ktorých kúpou by sme za normálnych okolností ani nepremýšľali. Základom je preto nákupný zoznam, plánovaný jedálniček či dokonca príprava jedla na týždeň. Dôležité je nezabudnúť na to, že dnes už máme dostatok, priam prebytok, nie ako naši predkovia, ktorých ohrozoval nedostatok. Aj keď nás pandemická situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 naučila, že treba byť pripravený, nemusíme si robiť zásoby potravín ako v čase vojny. Obzvlášť veľký pozor si preto treba dať na produkty, ktoré zvykneme kupovať do zásoby – múka, cukor, ryža a pod., tie sú najviac náchylné na plesne či parazity. Na zváženie je preto odporúčanie šéfkuchárov, podľa ktorých by malo gro nákupného zoznamu tvoriť iných päť základných potravín pre domácnosť. S maslom, ovsenými vločkami, zemiakmi, kapustou a jablkami vieme vyčariť mnohé chutné a pre zdravie prospešné jedlá. A pomôcť zníženiu až obmedzeniu plytvania potravinami môžeme aj ich nakupovaním pred končiacim sa dátumom spotreby či v predajniach s potravinami na váhu.

Zelená encyklika o varení

Nie je prekvapením, že téme plytvania potravinami sa v encyklike Laudato si venuje aj pápež František. Hovorí, že potraviny a jedlo, ktoré denne vyhadzujeme, akoby kradneme zo stola chudobným. Sám pozýva k výchove k environmentálnej zodpovednosti, ktorú môžeme budovať cez rôzne postoje. Ako príklady uvádza varenie rozumného množstva či zníženie spotreby vody. Práve tento prístup nás vedie k tomu, aby sme sa k našej planéte, nášmu zdraviu a k nám samotným správali čo najlepšie.

Hľadajme v obchodoch produkty, ktoré majú dátum pred koncom spotreby alebo trvanlivosti o niekoľko dní a zachránime tak aspoň časť potravín

Potraviny sa dnes dajú čítať

Môže to znieť skutočne smiešne, ale popravde, doba spotreby a minimálna trvanlivosť sú pojmy, ktoré dokážu zmiasť každého. A práve toto označovanie trvanlivosti potravín má na svedomí až 10% celkového objemu vyhodeného jedla. Výraz „spotrebujte do“ sa využíva pri potravinách, ktoré veľmi ľahko podliehajú skaze ako napríklad mliečne výrobky, chladené mäso či ryby. Naopak označenie minimálnej trvanlivosti sa spája s potravinami, ktoré sa nekazia rýchlo a aj po uplynutí uvedeného dátumu je potravina spravidla vhodná na konzumáciu. Jediné, čo výrobca už pri týchto potravinách negarantuje, je plná výživová a chuťová kvalita. Najlepším riešením je v takomto prípade zapojenie vlastných zmyslov – preskúmanie vzhľadu, vône, a ak ste dostatočne odvážni, aj chuti.

Prezreté banány môžeme použiť ako „zdravé“ sladidlo do zákuskov a koláčov, prípadne zamraziť a využiť na smoothie

Čo s prezretými či vysušenými potravinami?

Prezreté banány môžeme použiť ako „zdravé“ sladidlo do zákuskov a koláčov, prípadne zamraziť a využiť na smoothie. Keď mrkva či červená repa uschnú, stačí ich dať do studenej vody a do chladničky na 12 – 24 hodín a naberú pôvodný tvar i sviežosť, nemusíme ich tak vyhodiť. Chlieb, ktorý nám uschol, zasa môžeme použiť na zapekanky, chlieb vo vajci, hrianky alebo rovno na strúhanku. V najhoršom prípade ich vždy vieme posunúť chovateľovi sliepok, ktorý nám zaň možno daruje zopár domácich vajíčok. Z prezretých paradajok či paprík môžeme spraviť tradičný pretlak, pastu alebo omáčku, ktorú vieme navyše zamraziť na neskôr. Pred vyhodením môže naše potraviny s končiacou dobou spotreby zachrániť aj prevarenie či prepečenie. A ak hľadáte inšpiráciu, internet je dnes plný overených receptov.

Naučte sa ich správne skladovať

To je ďalší krok, vďaka ktorému mesačne vyhodíme o niečo menej potravín. Vedeli ste, že banány, paradajky a ani šalátové uhorky do chladničky nepatria? Rovnako ako všetky druhy citrusov. Naopak, jablká zostanú v chlade dlhšie šťavnaté. Bylinky alebo iné vňate vydržia v chlade dlhšie čerstvé, keď sú zabalené v navlhčenej utierke či látke. Soľ zas udržíte čerstvú vďaka niekoľkým ryžovým zrnkám. Ak sa chcete vyhnúť vínnym muškám, stačí mať v skrinkách či špajzi otvorené čierne korenie. No to najdôležitejšie, čo nám môže všetkým pomôcť, je využívanie vhodných a dostupných potravín alebo inak sezónne stravovanie. Znamená to, že využívame vo varení najmä plodiny, ktoré sa pestujú a spracúvajú v konkrétnom ročnom období alebo kalendárnom mesiaci. Tieto sú preto menej náročné na skladovanie, spracovanie, ale aj pestovanie a ich chuť je na nezaplatenie. Viete, čo sa kedy pestuje a zbiera?

Sezónne stravovanie znamená, že využívame vo varení najmä plodiny, ktoré sa pestujú a spracúvajú v konkrétnom ročnom období alebo kalendárnom mesiaci –v zime by mali na tanieri končiť najmä zemiaky, kapusta, cibuľa a ďalšie dobre uskladnené stálice z jesene

Ešte sme si stále nezvykli na prebytok

Tipy a triky, ako využívať prebytky, sa na nás dnes už valia z každej strany. Jedným z najjednoduchších spôsobov je mrazenie. Stačí potraviny či hotové jedlo označiť dátumom spracovania (varenie alebo kúpa) a využiť ich môžeme napríklad ako „zásoby“ počas sviatkov, keď sú obchody zavreté, ale aj vtedy, keď nás doženie čas a nestíhame si pripraviť teplý obed či večeru. Ďalšou voľbou môžu byť aj susedské výmeny potravín. A rovnako ako je dôležité využívať prebytky, treba vedieť využiť aj zvyšky. Inšpirovať sa môžeme chutnými receptmi na českej stránke www.zachranjidlo.cz a heslo „zachráň, ak môžeš“ by sa tak mohlo stať naším každodenným krédom. Stačí v obchodoch hľadať produkty, ktoré majú dátum pred koncom spotreby alebo trvanlivosti o niekoľko dní. Zvyčajne ich nájdeme v označených regáloch a stále sú to výrobky v dobrej kvalite len za nižšiu cenu.

Nákupný zoznam – bez neho by sme v obchode strávili o polovicu viac času, pretože by nám zrazu prišlo všetko také lákavéNákupný zoznam – bez neho by sme v obchode strávili o polovicu viac času, pretože by nám zrazu prišlo všetko také lákavé

A my pred odchodom na nákup ešte skontrolujeme, či máme dostatočné množstvo sieťok na ovocie, znovupoužiteľné tašky, nejaké nádoby, do ktorých si v bezobalovom obchode môžeme nabrať jedlo, a pravdaže, nákupný zoznam. Na ten zabudnúť nesmieme. Bez neho by sme v obchode strávili o polovicu viac času, pretože by nám zrazu prišlo všetko také lákavé. Z nákupu na niekoľko dní pre jednu osobu sa často stane nákup pre päťčlennú domácnosť na dva týždne. A polovicu všetkých vecí dosť pravdepodobne nespotrebujeme, keďže sa stihnú pokaziť skôr, než ich použijeme. Nákupný zoznam navyše nemusíme písať na papier, ale do mobilného telefónu, ktorý máme vždy pri sebe. Ak nemáte vhodnú aplikáciu, môžete to robiť ako my a písať nákupný zoznam do správy blízkej osobe. Držíme si palce!