Autor: Pavol Grach SDB / Foto: archív

Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie (Prísl 1,8)

Exhortácia o mladých ľuďoch je adresovaná celej Cirkvi. Svätý Otec jej dal živý a rozmanitý štýl, v ktorom nenachádzame len suché konštatovania, ale aj mnohé konkrétne oslovenia. V texte sa často obracia s priamou rečou na mladých, ale nezanedbáva ani dospelých. Jednou z veľkých tém exhortácie, s ktorou sa obracia na staršiu generáciu, je oblasť sprevádzania mladých.

Už v 30. bode svojej exhortácie poukazuje na život samotného Ježiša dozrievajúceho v kruhu svojej rodiny a svojich príbuzných. Z tejto skutočnosti vyplývajú dva významné dôsledky. V prvom rade by sme sa mali zamyslieť nad tým, či projekty, ktoré pripravujeme pre mladých, neponúkajú cesty, čo ich odizolujú od rodiny a od citlivosti na potreby tohto sveta. Môže sa to niekedy stať pod vplyvom nášho falošného rešpektu voči mladosti, v ktorom podporujeme mladých slovami: však ste mladí, užívajte si. Takéto povzbudenie má v sebe čiastočne pravdu. Boh naozaj chce, aby život kresťana bol aj radosťou a ocenením sveta, jeho krásy a jeho darov (ChV), ale na druhej strane nie je dobré, ak svojim postojom pomáhame mladým, aby utvorili vybranú menšinu uzatvorenú do seba. (ChV 30).

Sprevádzanie mladých by malo predstavovať rovnováhu medzi oprávnenými ašpiráciami mladosti a otváraním sa pre hodnoty služby a zodpovednosti za život a za okolitý svet, ktorý nemôže byť len zdrojom zabezpečenia, ale aj predmetom starostlivosti a úsilia prispieť k dobru iných. Sprevádzanie mladých teda charakterizuje napätie medzi ich slobodou, ktorú chceme rešpektovať a podporovať, a na druhej strane potrebou sprevádzať ich a usmerňovať ich cestu k pravým hodnotám.

Pri téme sprevádzania sa exhortácia zameriava na prvom mieste na rodinné prostredie. Veľmi jednoznačne tvrdí: Rodina by mala byť prvým miestom sprevádzania (ChV 242).

Táto skutočnosť je výzvou preveriť si situáciu v našich rodinách, kde život a dozrievanie mladých ľudí vôbec nemusí byť sprevádzaním. Veľmi často sa nedarí nadviazať dôverný dialóg medzi rodičmi a deťmi, najmä v období dospievania. Namiesto sprevádzania nastane oddelenie, akési spolu-žitie, ktoré ak sa nezmení na tvrdé výmeny názorov, stane sa akýmsi odcudzením.

Sprevádzanie mladých v rodine, inými slovami, aké prvky by si mali osvojiť rodičia vo svojich postojoch voči deťom, aby ich rodinná výchova bola sprevádzaním, by mala byť jednou z výsostných tém formácie laikov, manželov.

Exhortácia zároveň prehlbuje túto tému aj tým smerom, že sprevádzanie mladých v rodine by malo viesť k tomu, aby si oni sami zvolili budovanie rodiny ako svoj cieľ. Preto je potrebné, aby pastorácia mladých a rodinná pastorácia boli v prirodzenej kontinuite, aby pôsobili koordinovane a integrovane, aby tak mohli primerane sprevádzať proces vývoja a prežívania povolania (242).

Prvým krokom, ktorý môžeme urobiť hneď, je modlitba a túžba, aby sa naše rodiny premenili na miesta sprevádzania mladých, v ktorých by sa sloboda a sprevádzanie mladých šťastne skĺbili. Na toto by potom malo nadviazať uvažovanie a konkrétne kroky zo strany formačnej ponuky i dopytu, aby sme na tejto ceste, ktorú nám exhortácia naznačuje, pokročili.