Autor: Pavol Grach SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

V Životopisných spomienkach (MB 11, XIX) nachádzame správy o donovi Boscovi ako o veľkom apoštolovi tlače. V rámci jeho bohatej edičnej činnosti sa dozvedáme aj niekoľko podrobností o jeho prežívaní jubilejných rokov, ktoré boli vyhlásené počas jeho kňazského života.

Okrem roku 1875 zažil aj dva mimoriadne – skrátené – jubilejné roky: v roku 1854 pri príležitosti vyhlásenia Dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a v roku 1865 pri príležitosti 10. výročia vyhlásenia dogmy. Začítajme sa do Životopisných pamätí, ktoré nám opisujú jeho publikačnú činnosť počas jubilejného roku 1875:

… Don Bosco bol autorom tretieho zväzku s názvom Jubileum roku 1875. Jeho inštitúcia a zbožné praktiky pre navštevovanie kostolov. Kniha nebola úplne nová. Už v Katolíckych čítaniach v novembri 1854 vydal don Bosco brožúru k mimoriadnemu trojmesačnému jubileu, ktoré vyhlásil Pius IX., rozdelenú na tri časti: pápežská encyklika, štyri dialógy a návštevy kostolov. V roku 1865 pri ďalšom mimoriadnom mesačnom jubileu znovu vydal svoju brožúru, v ktorej prirodzene nahradil predchádzajúcu encykliku novou… Jubileum roku 1954 malo za cieľ vyprosiť pápežovi nebeské svetlo, aby mohol čo najskôr vydať rozhodnutie o nepoškvrnenom počatí Matky Božej, ktoré by prispelo k oslave Boha i samotnej Panny. Jubileum v roku 1865 bolo vyhlásené pri príležitosti desiateho výročia dogmatickej definície.

Poďme teraz k Jubileu Svätého roka. Don Bosco použil obsah svojej druhej brožúry, nahradil encykliku novou z roku 1875 a pridal pastiersky list Mons. Gastaldiho, ktorý vysvetľoval podmienky a milosti jubilea; a nakoľko boli určené štyri milostivé chrámy, vybral k nim štyri meditácie: spoveď, prijímanie, almužnu, myšlienku na zdravie… súčasne urobil malú praktickú príručku, ktorá obsahovala iba poučenie a štyri meditácie. A príručka bola rozdaná mladým ľuďom, aby ju mohli používať pri návštevách kostolov a potom si ju mohli na pamiatku nechať. Don Bosco požiadal cirkevné úrady, aby požiadali o povolenie pre jeho mladých ísť hromadne do týchto kostolov, lebo v tom čase boli verejné procesie v meste zakázané. Posvätný tribunál neveril, že dostanú výnimku, ale aby uľahčil získanie odpustkov jubilea, dovolil, aby sa procesie konali najjednoduchším možným spôsobom, dokonca aj bez kríža a bez akýchkoľvek insígnií, a dokonca aj v oddelených skupinách. A tak mladí zo saleziánskych kolégií išli v skupinách, akoby na prechádzku, do kostolov určených príslušnými miestnymi ordinármi a tam sa zhromaždili a všetci spoločne sa modlili podľa toho, čo bolo povedané v encyklike pápeža.

Ako vidíme, náš otec don Bosco prežíval jubileum aktívne. Pomáhal ľudovým vrstvám i mladým, aby ho prežili nábožne a s konkrétnymi myšlienkami. Aj my poznáme jubilejné chrámy v našich diecézach. To, čo sme sa dozvedeli, môže byť inšpiráciou pre jednotlivcov, rodiny a spoločenstvá, aby sme mali konkrétnejšiu náplň našich návštev v jednotlivých chrámoch a, samozrejme, aby sme sa o to pokúsili aj s mladými.