Autor: Viktória Norisová / Barbora Okruhľanská / Foto: Canva

Veronika sedela večer na gauči s telefónom v ruke. Po rodinnom výlete zverejnila dokonalú spoločnú fotku pri západe slnka. Keď sa po hodine pozrela na notifikácie, pocítila zvláštny nepokoj. „Iba desať lajkov?“ povzdychla si nahlas. Jej reakciu si všimla dcéra, pozrela sa na ňu a spýtala sa: „Mami, si smutná?“ Táto jednoduchá otázka Veroniku zasiahla. Bez toho, aby si to predtým uvedomila, začala premýšľať o tom, aký odkaz svojou reakciou dáva dcére.

Niekedy stačí niekoľko minút na sociálnych sieťach a z dokonalého dňa sa zrazu vytratí jeho čaro. Vedci z Technickej univerzity v Mníchove v štúdii „The Role of Likes: How Online Feedback Impacts Users‘ Mental Health“ poukazujú na fakt, že nízky počet lajkov môže vyvolať negatívne emócie, zatiaľ čo pozitívna spätná väzba dočasne zvyšuje sebahodnotenie. Tento cyklus však môže byť nebezpečný, pretože nás zväzuje k externým zdrojom uznania namiesto toho, aby sme si budovali vnútornú odolnosť.

Profesorka Sarah Coyneová tvrdí, že „ľudia sú biologicky naprogramovaní na porovnávanie“. Kedysi kľúčová schopnosť pre prežitie v rámci skupiny nás dnes vťahuje do nekonečných porovnaní sa na sociálnych sieťach. Tie navyše vytvárajú ilúziu dokonalosti, ktorá je často vzdialená od reality. Lajky a pozitívne reakcie na sociálnych sieťach nám prinášajú pocit zadosťučinenia. Psychológovia to označujú za tzv. dopamínový efekt, keď nás pozitívna spätná väzba povzbudzuje v ďalšom zdieľaní. Vidíme, že ostatní zdieľajú svoje úspechy a šťastné momenty, a máme pocit, že musíme držať krok. Tento nekonečný cyklus porovnávania nás tlačí k tomu, aby sme sa snažili ukázať v čo najlepšom svetle.

Dokonalý život je len ilúzia

Ako hovorí staré slovenské príslovie: „Zdieľaný smútok je polovičný smútok, zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť.“ Sociálne siete však tento princíp niekedy skresľujú. Často zdieľame len dokonalé momenty, čím vytvárame nerealistické očakávania pre seba aj ostatných. Je preto dobré deťom pripomínať, že to, čo vidia online, nie je vždy skutočnosťou. Mnohé fotografie a videá, ktoré sa zdajú spontánne, vznikajú po dlhých hodinách príprav a úprav. Aj keď sa na sociálnych sieťach môže zdať, že niektorí ľudia žijú rozprávkový život, je dôležité si uvedomiť, že za mnohými dokonalými zábermi stojí veľa ďalších detailov – hľadanie správneho svetla, dokonalého uhla či použitie filtrov, ktoré pridajú na kráse, rozžiaria farby, dodajú „lesk“. Skutočný život je plný výziev, nedokonalostí a okamihov, ktoré sa nedajú zachytiť ani tou najnovšou technológiou.

Je úplne v poriadku, ak sa niekedy chceme pochváliť novinkou z nášho života, no musíme si uvedomiť, že nízky počet reakcií nemusí vždy vypovedať o kvalite nášho obsahu. Algoritmy sociálnych sietí totiž rozhodujú, ktorý obsah sa dostane k používateľom a kedy čo môže zásadne ovplyvniť počet interakcií, ktoré náš príspevok získa. Znalosť fungovania týchto algoritmov nám môže pomôcť pochopiť, že to, ako sa bude dariť nášmu zverejnenému videu či fotke, závisí od faktorov ako čas zverejnenia, lokalizácia a osobné záujmy a preferencie používateľov, ktorí sú online. Preto by sme nemali spájať svoju hodnotu s internetovými štatistikami, pretože to, čo vidíme na obrazovke, nie je ani zďaleka odrazom reality, ale skôr výsledkom algoritmických rozhodnutí, ktoré majú svoje vlastné pravidlá.

Rozvíjajme hodnoty, ktoré stoja za to

Čím viac budú deti čeliť tlaku dokonalosti, tým viac potrebujú pripomínať hodnoty, ktoré im pomôžu žiť spokojný život v digitálnom aj reálnom svete. Skúste im pripomínať tieto princípy:

• Sústreď sa na svoj vlastný pokrok. Každý deň môže byť krokom vpred, ak sa zameriame na svoje ciele a hodnoty. Pýtajme sa: Na čom mi záleží? Čo je môj cieľ? Pomáha mi táto aktivita (napr. aj dlhé scrollovanie) k tomu, aby som sa k nemu priblížil/-a alebo ma na tej ceste zdržiava, prípadne od cieľa vzďaľuje?
• Hľadaj svoju cestu. Prestaň sa porovnávať s ostatnými. Každý má svoje dary, svoju cestu, svoj čas. Objavuj svoje talenty a rozvíjaj ich, nedaj sa odradiť. Nie si na tejto ceste sám/sama.
• Maj kritický nadhľad. Nie všetko, čo vidíš online, je pravda. Neuver, že ostatní sa majú vždy lepšie ako ty. Nevytváraj si ilúzie o životoch iných. Zabrzdi tieto myšlienky.

Budovanie sebahodnoty je cesta, ktorá sa začína vnútornou reflexiou. Ak sa aj my rodičia naučíme hodnotiť vlastné činy a nie ich virtuálnu odozvu, prenesieme tento prístup aj na svoje deti. Pamätajme, že naša hodnota nie je ukrytá v číslach na obrazovke, vo virtuálnych výkonoch, ale v tom, kto sme, ako žijeme, koho inšpirujeme svojimi skutkami a aké vzťahy budujeme. A skutočná krása? Tá spočíva práve v našej nedokonalosti.

Čo sa pýtať predtým, ako niečo zverejníme

1. Prečo to zdieľam? Je to preto, že sa chcem podeliť o radosť alebo automaticky očakávam pozitívnu odozvu (lajky, srdiečka) od iných?

2. Je to, čo vidím, skutočne realita? Mnohé obrázky a videá na sociálnych sieťach sú upravené a vybraný obsah nemusí odrážať pravdu. S príchodom umelej inteligencie je ešte náročnejšie rozoznať pravdivý obsah.

3. Ako by som sa cítil/-a, keby som nedostal/-a žiadnu odozvu? Závisí moja nálada a sebahodnota od reakcií ostatných alebo by som bol/-a spokojný/-á so zdieľaním aj bez akejkoľvek spätnej väzby?